Dilema nad ústavnoprávnym prieskumom rozhodnutí rozhodcovských súdov*)

Príspevok bol prednesený na medzinárodnej vedeckej konferencii „Míľniky práva v stredoeurópskom priestore 2016“, dňa 11. 3. 2016. V tomto znení boli urobené nevyhnutné úpravy. 

JUDr. Branislav JABLONKA, PhD. 
odborný asistent
Katedra obchodného práva a hospodárskeho práva
Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave,
advokát, partner
Advokátska kancelária BAJO LEGAL, s.r.o. 

JABLONKA, B.: Dilema nad ústavnoprávnym prieskumom rozhodnutí rozhodcovských súdov; Justičná revue, 69, 2017, č. 1, s. 95 – 113. 

ÚVOD A CIELE 

Nedávno prijal Ústavný súd SR stanovisko,Stanovisko Ústavného súdu SR, zo dňa 18. 11. 2015, sp. zn. PLz. ÚS 5/2015; in: www.ustavnysud.sk v zmysle ktorého bol prijatý záver, že Ústavný súd SR (ďalej aj „Ústavný súd“) nemá právomoc rozhodovať o sťažnostiach proti postupu a rozhodnutiam rozhodcovských súdov. Prvú správu o uvedenom stanovisku publikoval F. Sedlačko, ktorý považuje záver pléna ústavného súdu za opodstatnený.SEDLAČKO, F.: Ústavný súd SR na tému ústavného prieskumu rozhodcovských súdov; in: Bulletin slovenskej advokácie, č. 12/2015, s. 4. 

Prax senátov ústavného súdu však bola iná, pretože ani jeden senát dovtedy výslovne netvrdil, že nemá bez ďalšieho právomoc preskúmavať rozhodnutie rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovský súd nie je orgánom verejnej moci. Senáty síce uvádzali, že rozhodcovský súd nie je orgánom verejnej moci, avšak nevylučovali vecou sa zaoberať. Čo viedlo Ústavný súd k prijatiu tohto stanoviska? Aké boli základné východiská pre prijatie zjednocujúceho stanoviska? Je takýto postoj ústavne konformný? Práve uvedené nás viedlo k napísaniu tohto článku a jeho predneseniu na konferencii. 

V nadväznosti na argumentáciu uvedenú v stanovisku Ústavného súdu SR, sp. zn. PLz. ÚS 5/2015 (ďalej aj „stanovisko“), sme si vytýčili nasledovné ciele vyplývajúce z nastolených otázok: 

     1)    aké boli východiská smerujúce k zjednoteniu rozhodovacej činnosti Ústavného súdu, 

    2)    aký subjekt podlieha ústavnoprávnemu prieskumu Ústavného súdu v zmysle Čl. 127 ods. 1 Ústavy SR, 

    3)    aký charakter má orgán verejnej moci a či rozhodcovský súd má znaky orgánu verejnej moci, 

    4)    aké oprávnenie má všeobecný súd z hľadiska rozsahu prieskumu rozhodcovského rozsudku, 

    5)    aký je vzájomný vzťah medzi prieskumom rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. a prípadným prieskumom rozhodcovského rozsudku podľa Čl. 127 ods. 1 Ústavy SR. 

1    VÝCHODISKÁ K ZJEDNOTENIU ROZHODOVACEJ ČINNOSTI ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY 

Rozmach rozhodcovských súdov po prijatí zákona č. 244/2002 Z. z., účinného od 1. 7. 2002, zaznamenal na Slovensku exponenciálny rozmach. Stále rozhodcovské súdy sa rozmnožili ako „huby po daždi“. S rozmachom rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov začali vznikať prirodzene aj konania na všeobecných súdoch s cieľom preskúmať zákonnosť rozhodcovských rozsudkov.Väčšina stálych rozhodcovských súdov však ukončila svoje pôsobenie ex lege k 31. 12. 2016, pretože podľa novely zákona o rozhodcovskom konaní, a to zákona č. 125/2016 Z. z., záujmové združenia osôb, ktoré boli prevažnými zriaďovateľmi stálych rozhodcovských súdov, s účinnosťou od 1. 1. 2017 už nemôžu byť, resp. nie sú zriaďovateľmi stálych rozhodcovských súdov. Uvedené svedčí opätovne o tom, že zákonodarca ide z jedného extrému do druhého extrému tým, že bez akéhokoľvek rozumného odôvodnenia a analýzy doterajšieho stavu zrušil to, čo bolo v slovenskom rozhodcovskom práve istým spôsobom v obchodnej arbitráži zaužívané. Požiadavky na preskúmanie zo strany navrhovateľov boli nielen zo stránky procesnej, ale aj hmotnoprávnej. Vzhľadom na to, že zákon č. 244/2002 Z. z. umožňuje preskúmať rozhodcovské rozsudky rýdzo z procesného hľadiska, navrhovatelia ďalej hľadajú možnosť ako zvrátiť stav, čo v ostatnom čase vyvolalo narastajúci nápad ústavných sťažností na Ústavnom súde, ktoré priamo smerovali voči rozsudkom rozhodcovských súdov bez predošlého prieskumu rozhodcovských rozsudkov všeobecným súdom. 

Na Ústavom súde sa tak vyvinuli rôzne názorové platformy v senátnej agende, v rámci ktorej sa ústavné sťažnosti preskúmavali. Je však potrebné zdôrazniť, že aj keď do prijatia stanoviska Ústavného súdu PLz. ÚS 5/2015 nebola jednotná názorová platforma vo vzťahu k prieskumu rozhodcovských rozsudkov, žiadny senát Ústavného súdu explicitne netvrdil, že Ústavný súd nemá právomoc preskúmavať rozsudky rozhodcovských súdov z dôvodu nedostatku právomoci, keďže rozhodcovské súdy nie sú orgánmi verejnej moci. Hoci senáty uvádzali, že rozhodcovské súdy nie sú orgánmi verejnej moci, prieskum ich rozsudkov a priori nevylučovali. 

Prvá názorová platforma senátov Ústavného súdu odmietala ústavné sťažnosti z dôvodu, že sťažovateľ nevyčerpal riadny opravný prostriedok, a to žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. Ústavný súd pritom presne špecifikoval, podľa akého zákonného ustanovenia bolo možné podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecnom súde.Napríklad uznesenie ÚS SR, sp. zn. IV. ÚS 115/2013 zo dňa 28. 2. 2013; uznesenie ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 104/2014 zo dňa 5. 3. 2014; uznesenie ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 36/2014 zo dňa 21. 1. 2014; in: www.ustavnysud.sk 

Druhá názorová platforma senátov Ústavného súdu odmietala ústavné sťažnosti z dôvodu, že sťažovateľ zároveň podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z.Napríklad uznesenie ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 276/2013 zo dňa 2. 7. 2013; uznesenie ÚS SR, sp. zn. IV. ÚS 394/2012 zo dňa 15. 8. 2012; in: www.ustavnysud.sk 

Tretia názorová platforma senátov Ústavného súdu meritórne preskúmala ústavné sťažnosti a aj rozhodla nálezom,Napríklad nález ÚS SR, sp zn. III. ÚS 162/2011 zo dňa 31. 5. 2011; nález ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 547/2013 zo dňa 19. 2. 2014; in: www.ustavnysud.sk resp. do prijatia stanoviska PLz. ÚS 5/2015 prijala ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie.Uznesenie ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 155/2015 zo dňa 10. 3. 2015, ktorým ústavný ...