Obsah:
Výška poskytovanej mzdy
Splatnosť a výplata mzdy
Zákaz diskriminácie pri odmeňovaní zamestnancov
Odmeňovanie zamestnancov za prácu v osobitných pracovných režimoch
Výška poskytovanej mzdy
Z hľadiska výšky poskytovanej mzdy podľa § 119 ods. 1 Zákonníka práce platí, že mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.Podmienky poskytovania minimálnej mzdy upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Zároveň je potrebné rešpektovať právnu úpravu minimálnych mzdových nárokov zamestnanca určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta podľa § 120 Zákonníka práce.
Z hľadiska maximálnej výšky mzdy zamestnanca neexistujú zákonné obmedzenia.
Komentár:
Zákonník práce je základným všeobecne záväzným pracovnoprávnym predpisom, pričom oblasť odmeňovania upravuje tak, že určuje minimá, ktoré sa musia dodržať u každého zamestnávateľa, na ktorého sa Zákonník práce vzťahuje. Podrobnejšie mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom priamo v pracovnej zmluve. Ak nie sú mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve, zamestnávateľ si spravidla určuje jednotlivé pravidlá odmeňovania v mzdovom poriadku, ktorý môže okrem iných zložiek mzdy, ktoré ako minimálne ustanovuje Zákonník práce, obsahovať rôzne ďalšie zložky nárokovateľné alebo nenárokovateľné. Preto mzdový poriadok každého zamestnávateľa je iný a odráža jeho finančné možnosti a prípustnosť k dohodám s odbormi, resp. vôľu zamestnávateľa vytvárať mzdové podmienky zamestnancov na určitej úrovni (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn.: 7 Cdo 132/2016, zo dňa 28. 3. 2017).
Od minimálnej mzdy je potrebné odlišovať minimálne mzdové nároky upravené v § 120 Zákonníka práce.
V praxi dochádza k sporom medzi zamestnancom a zamestnávateľom ohľadom výšky mzdových nárokov zamestnanca, keď zamestnávateľ vychádza pri vyplácaní mzdy z výšky minimálnej mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve, avšak už nezohľadňuje jej zákonný nárast, prípadne nezohľadňuje výšku minimálnych mzdových nárokov zamestnanca.
V súlade s § 120 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len „stupeň“) príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu. Bližšie (konkrétne) podmienky poskytovania minimálneho mzdového nároku sú upravené v § 120 Zákonníka práce. Ide pritom o priamy zákonný minimálny mzdový nárok zamestnanca bez ohľadu na výšku dohodnutej mzdy v pracovnej zmluve, ak táto je dohodnutá v nižšej sume. Pokiaľ teda ide o dojednanie o výške mzdových nárokov zamestnanca, právny poriadok kogentnými ustanoveniami upravuje jednak výšku minimálnej mzdy, ako aj minimálne mzdové nároky zamestnanca, pričom tieto mzdové nároky nie je možné vylúčiť na zmluvnom základe ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies