4. Využívanie dlhodobého majetku

Obsah:

Výdavky na obstaranie dlhodobého majetku

Daňové odpisy

Výber spôsobu odpisovania hmotného majetku

Komponentné odpisovanie

Prerušenie odpisovania hmotného majetku

Určenie doby odpisovania nehmotného majetku a vybraných druhov hmotného majetku

Zmeny v odpisovaní elektromobilov a budov na bývanie

Technické zhodnotenie dlhodobého majetku

Výdavky na obstaranie dlhodobého majetku

Výdavky na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku zahrnuté do vstupnej ceny odpisovaného hmotného alebo nehmotného majetku sa v súlade s § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov premietajú do daňových výdavkov prostredníctvom daňových odpisov počas doby odpisovania dlhodobého majetku. Vstupnú (obstarávaciu) cenu definuje § 25 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. Obstarávacou cenou sa rozumie cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s jej obstaraním a všetky zníženia z tejto obstarávacej ceny. Niektoré z vedľajších nákladov obstarania, ktoré vstupujú do obstarávacej ceny, uvádzajú Postupy účtovania pre podnikateľov v § 34 (opatrenie MF SR č. 23054/2002-92 v znení neskorších predpisov).

Účtovné a daňové predpisy umožňujú podnikateľskému subjektu variantné riešenie pri stanovení obstarávacej ceny, ktoré môže využiť pri daňovej optimalizácii.

Pri hmotnom majetku obstaranom na úver sa daňovník môže rozhodnúť, či úroky z úveru do doby zaradenia obstarávaného majetku do užívania zahrnie do obstarávacej ceny alebo ich bude účtovať priamo do nákladov [§ 19 ods. 3 písm. s) zákona o dani z príjmov, § 35 ods. 2 písm. h) Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve].

Rovnako môže daňovník ovplyvniť obstarávaciu (vstupnú) cenu dlhodobého majetku kúpou príslušenstva alebo jeho „dovybavením“ až po zaradení hmotného majetku do užívania. Napr., ak daňovník zakúpi strešný nosič na automobil v čase pred jeho zaradením do používania, jeho hodnota vstupuje do obstarávacej ceny. Ak zakúpi strešný nosič až po zaradení automobilu do užívania, hodnota strešného nosiča je daňovým výdavkom.

Určitý manévrovací priestor na ovplyvnenie vstupnej ceny dlhodobého hmotného majetku a tým aj základu dane pri rozhodovaní o obstaraní hmotného majetku má daňovník, neplatiteľ DPH, voľbou jeho obstarania formou lízingu. Naďalej platí ustanovenie § 25 ods. 6 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého pri obstaraní hmotného majetku formou lízingu súčasťou vstupnej ceny nie je daň z pridanej hodnoty. Daňovník, neplatiteľ DPH, pri obstaraní hmotného majetku finančným prenájmom zahrnie do daňových výdavkov DPH zo vstupnej ceny postupne počas doby trvania lízingovej zmluvy v rámci prvej zvýšenej splátky a pravidelných splátkach, čo môže trvať najmenej 60 % doby odpisovania majetku. Daňovník však musí zvažovať popri daňovej úspore v prvých rokoch aj výšku celkových nákladov spojených s obstaraním majetku, ktoré sú vyššie oproti kúpe o zaplatený lízingový úrok.

Daňové odpisy

Uplatňovanie daňových odpisov je vhodným nástrojom daňovej optimalizácie, ktorým môže daňovník v rámci ustanovení zákona o dani z príjmov ovplyvňovať výšku daňových výdavkov. Vhodne zvolenou odpisovou politikou si daňovník môže znížiť alebo naopak zvýšiť základ dane. K nástrojom ovplyvňujúcim výšku daňových odpisov možno zaradiť výber spôsobu odpisovania, prerušenie odpisovania, uplatnenie osobitných foriem odpisovania.

Výber spôsobu odpisovania hmotného majetku

Daňovník si môže zvoliť jeden z dvoch spôsobov odpisovania hmotného majetku, ktorý umožňuje zákon o dani z príjmov:

• rovnomerné odpisovanie podľa § 27 ZDP alebo
• zrýchlené odpisovanie podľa § 28 ZDP.

Spôsob odpisovania si stanovuje daňovník pre každý jednotlivý hmotný majetok osobitne. Pre odpisovanie všetkých zložiek hmotného majetku si môže zvoliť jednotný spôsob odpisovania alebo si môže zvoliť rôzny spôsob odpisovania pre každý individuálny hmotný majetok. Zvolený spôsob odpisovania však už nemôže meniť v priebehu celého odpisového obdobia (toto neplatí pri zákonom stanovenej zmene spôsobu odpisovania).

Pri rozhodovaní o výbere vhodnej metódy odpisovania by mal daňovník zvažovať vplyv na daňové výdavky, ale aj náročnosť na evidenciu daňových odpisov (v prípade použitia rôznych metód odpisovania). Zrýchlený spôsob odpisovania umožňuje zákon o dani z príjmov od 1. 1. 2015 len pri hmotnom majetku zaradenom v odpisovej skupine 2 a 3.