Prehľad zmien zavedených novelou 344/2017 Z. z.:
4.1. Rozšírenie definície daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou
4.2. Zavedenie konceptu „konečného príjemcu“
4.3. „Digitálna platforma“
4.4. Predaj majetku nadobudnutého v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov
4.5. Úpravy súvisiace so zmenou zákona o konkurze a reštrukturalizácii
4.6. Úpravy súvisiace s dopravou zamestnancov do zamestnania
4.7. Spresnenie príležitostnej činnosti
4.8. Zdaňovanie „lekárov“
4.9. Podpora kúpeľníctva
4.10. Podiely na zisku
4.11. Zapracovanie smernice ATAD
4.12. Oslobodenie príjmov z reklám vybraných typov neziskových organizácií
4.13. Oslobodenie príjmov z predaja obchodných podielov
4.14. Osobitný daňový režim pre komerčné využívanie nehmotných aktív – tzv. patent box
4.15. Oslobodenie prijatých náhrad škôd a nemajetkovej ujmy
4.16. Podpora výskumu a vývoja
4.17. Podnikové kombinácie
4.1. Rozšírenie definície daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou
S účinnosťou od 1. 1. 2018 sa v § 2 písm. d) ZDP pre fyzické osoby rozširuje definícia daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou.
Podľa tejto úpravy, daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník s NDP) bude od 1. 1. 2018 fyzická osoba,
- ktorá má na území SR trvalý pobyt (pre účely ZDP aj povolenie na trvalý pobyt), alebo
- ktorá sa tu obvykle zdržiava; fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území SR, ak na území SR nemá trvalý pobyt, ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý aj začatý deň pobytu, alebo
- bydlisko, ktorým je možnosť ubytovania, neslúžiace len na príležitostné ubytovanie, so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti vrátane osobných väzieb a ekonomických väzieb fyzickej osoby k územiu SR, kde je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať.
Poznámka:
Trvalým pobytom je trvalý pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území SR podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR v znení neskorších predpisov a zároveň aj pobyt cudzinca na území SR na základe udeleného povolenia na trvalý pobyt podľa § 34 ods. 1 zákona č. 48/2002 Z. z.o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Fyzická osoba má na území SR bydlisko, ak na území SR má za trvalým účelom k dispozícii možnosť ubytovania, ktoré neslúži len k príležitostnému ubytovaniu z dôvodu krátkodobých návštev (napríklad za účelom pracovných ciest, turizmu, rekreácie, pričom sa musia brať na zreteľ aj osobné a ekonomické väzby tejto fyzickej osoby k územiu SR a zámer trvale sa v tomto bydlisku zdržiavať). Uvedená terminológia vyplýva z kontextu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a to konkrétne konceptu „strediska životných záujmov“. Určenie daňovej príslušnosti daňovníka je rozhodujúcou podmienkou pre stanovenie rozsahu daňových povinností daňovníkov v SR.
Upozornenie!
Pri posudzovaní splnenia kritérií, na základe ktorých sa určuje rozsah daňových povinností osôb na území SR, čiže či je osoba rezidentom alebo nerezidentom SR, je potrebné prihliadať na zásadu prednosti skutkového stavu pred formálnym právnym stavom. Uvedené sa týka napríklad situácie, ak si osoba nesplní povinnosť odhlásiť skončenie jej trvalého pobytu na území SR v ohlasovni podľa § 6 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR v znení neskorších predpisov.
4.2. Zavedenie konceptu „konečného príjemcu“
Podľa predmetnej definície sa za konečného príjemcu príjmu považuje osoba, ktorej plynie príjem v jej vlastný prospech a má právo využívať tento príjem neobmedzene bez zmluvnej alebo inej právnej povinnosti previesť príjem na inú osobu. Rovnako sa za konečného príjemcu považuje stála prevádzkareň tejto osoby, ak činnosť spojená s týmto príjmom je vykonávaná touto stálou prevádzkarňou, alebo majetok, s ktorým tento príjem súvisí, je funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou. Za konečného príjemcu príjmu sa nepovažuje osoba, ktorá koná ako sprostredkovateľ za inú osobu.
Poznámka:
Táto definícia sa zavádza z dôvodu právnej istoty, pričom vychádza z konceptu „skutočného vlastníka“ príjmu, ktorý je určený v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia vychádzajúcich z Modelovej zmluvy OECD a jej komentára a aj z koncepcie používanej v smerniciach EÚ.
Doplnenie tohto pojmu má za cieľ zabrániť vyhýbaniu sa daňovej povinnosti z dôvodu, že príjemca príjmov nie je ich skutočným vlastníkom.
Konečným príjemcom je osoba, ktorá preberá riziko a kontrolu nad týmito príjmami a má právo využívať tieto príjmy bez povinnosti previesť ich ďalej na inú osobu.
Majetok je funkčne spojený so stálou prevádzkarňou na území SR, ak sa podieľa na tvorbe ziskov priraditeľných stálej prevádzkarni.
V tejto súvislosti sa upravili aj ustanovenia § 43 a 44 ZDP, v ktorých je uvedené, že ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa § 16 ods. 1 ZDP, zrazí daň vo výške 35 % z tohto príjmu a v oznámení o zrazení a odvedení dane podávanom správcovi dane podľa § 43 ods. 11 ZDP a § 44 ods. 3 písm. c) ZDP neuvádza identifikačné údaje o prijímateľovi, ak ide o:
a) fyzickú osobu v členení meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a dátum jej narodenia,
b) právnickú osobu v členení názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo.
Poznámka:
V súlade s konceptom „skutočného vlastníka“ príjmu zadefinovaného v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré vychádzajú z Modelu OECD, je tento pojem používaný v rámci posudzovania úrokov, licenčných poplatkov a dividend.
Pojem skutočného vlastníka
Aj keď žiadne ustanovenia Modelovej zmluvy OECD ani jej komentár v príslušných článkoch neustanovuje pojem „skutočný vlastník“ je potrebné pri riešení konkrétnych prípadov rozlišovať medzi okamžitým príjemcom tohto typu príjmu a jeho skutočným vlastníkom. Zatiaľ čo okamžitým príjemcom môže byť v podstate ktokoľvek, komu je tento príjem poukázaný bez ohľadu na to, či z neho má skutočný úžitok, skutočný vlastník je osoba, ktorej je možné tento príjem objektívne prisúdiť a ktorá ho zdaňuje.
Príklad č. 1
Pokiaľ príjem vo forme dividend, úrokov alebo licenčných poplatkov prijme rezident jedného zmluvného štátu konajúci ako sprostredkovateľ alebo poverenec (teda okamžitý príjemca) pre niekoho iného, nie je ho možné chápať ako skutočného vlastníka, a bolo by preto v rozpore s predmetom a účelom zmluvy, keby štát zdroja takéhoto príjmu poskytoval daňové úľavy alebo oslobodenia len preto, že tento okamžitý príjemca je rezidentom štátu, s ktorým má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Za tejto situácie je síce okamžitý príjemca rezidentom druhého zmluvného štátu a zmluva sa na neho všeobecne podľa Článku 1 vzťahuje, ale v jeho prípade u takéhoto príjmu žiadne dvojité zdanenie nehrozí, pretože tento príjemca nie je pre daňové účely v štáte svojej rezidencie skutočným vlastníkom takéhoto príjmu a teda ho ani ako taký nezdaňuje.
Pokiaľ príjem len prejde cez rezidenta (napr. sprostredkovateľa) jedného zmluvného štátu a až potom plynie osobe, ktorá naozaj získava úžitok z tohto príjmu a ktorá je tiež vlastníkom aktív (právneho titulu), z ktorého takýto príjem plynie, nie je možné uplatňovať, a tiež ani poskytovať daňové úľavy alebo oslobodenie rezidentov rezidentovi, cez ktorého platba takto prechádza.
Na uvedené má nárok len skutočný vlastník príjmu, ktorý navyše môže byť rezidentom tretieho štátu. V takomto prípade nie je pochopiteľne možné nárokovať výhody zo zmluvy medzi štátom zdroja a štátom rezidencie okamžitého príjemcu, ale zo zmluvy (pokiaľ existuje) medzi štátom zdroja a štátom rezidencie skutočného vlastníka.
Poznámka:
V starších zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré vychádzali zo skoršej Modelovej zmluvy OECD, sa síce nepoužíva pojem „ skutočný vlastník“, hovorí sa len o príjemcovi, ktorý je rezidentom v určitom štáte, avšak skutočnosť, že tento príjemca je rovnako skutočný vlastník vo vyššie uvedenom význame a zmysle, sa automaticky predpokladá a zmluvy takto boli vždy aj interpretované. Zavedenie pojmu „ skutočný vlastník“ teda neznamená faktickú zmenu ale len presnejšiu formuláciu podstaty veci.
4.3. „Digitálna platforma“
V § 2 písm. ag) sa zavádza definícia digitálnej platformy na účely ZDP.
Takouto digitálnou platformou sa rozumie hardvérová alebo softvérová platforma potrebná na vytvorenie a správu aplikácií.
Za takúto platformu možno označiť novodobý technologický biznis model umožňujúci výmenu informácií medzi viacerými skupinami užívateľov, najmä medzi koncovými užívateľmi a držiteľmi hnuteľných alebo nehnuteľných vecí alebo poskytovateľmi služby. Je sprístupnená akýmkoľvek ďalším užívateľom a zdieľa údaje s vývojármi tretích strán. Vyznačuje sa jednoduchým používaním bez potreby školení a predstavuje inovatívny obchodný model.
V nadväznosti aj na uvedenú definíciu sa dopĺňajú aj úpravy v § 16 ods. 1 písm. e) novom desiatom bode a v definícii stálej prevádzkarne v § 16 ods. 2 ZDP.
Podľa § 16 ods. 1 písm. e) ZDP sa v novom desiatom bode stanovuje, že za príjem zo zdrojov na území SR možno považovať aj úhrady od daňovníkov s NDP a od stálych prevádzkarní daňovníkov s ODP za poskytnutie služieb obchodného, technického alebo iného ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies