3. Náhrady vyplatené podľa § 7 ZCN – doplnené aj o elektromobil

Aby vznikol zamestnancovi nárok na náhradu podľa § 7 ZCN, musia byť splnené určité podmienky zadefinované zákonom, a to:

1. zamestnanec sa musí písomne dohodnúť so zamestnávateľom,
2. zamestnanec musí použiť motorové vozidlo iné ako motorové vozidlo poskytnuté zamestnávateľom.

Dôležité je vysvetliť pojem motorové vozidlo poskytnuté zamestnávateľom. V tomto prípade je irelevantné vlastníctvo k motorovému vozidlu. To znamená, že nie je dôležité, či poskytne zamestnávateľ motorové vozidlo vlastné, prenajaté (odplatne alebo bezodplatne), ale dôležité je, aby ho poskytol zamestnávateľ, potom zamestnancovi nevzniká nárok na tieto náhrady. V prípade, ak zamestnávateľ takéto motorové vozidlo neposkytne a zamestnanec použije pri pracovnej ceste iné motorové vozidlo (vlastné, požičané), vzniká mu nárok na náhrady uvedené v § 7 zákona. Zamestnanec teda nemusí byť vlastníkom tohto auta.

V roku 2025 sa zmenil princíp výpočtu spotreby PHL – už zmienené navýšenie o 10 %, prípadne 20 %. Ustanovenie § 7 ZCN ponúka viacero variantov, podľa toho, ako má spotrebu zamestnanec v dokladoch auta uvedenú. Netreba zabudnúť, že tento princíp navýšenia spotreby podľa vyjadrenia FR SR použije aj podnikateľ, živnostník, resp. SZČO s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Uvedené platí za predpokladu, ak použije vlastné auto, ktoré nemá zaradené v obchodnom majetku. Vtedy totiž rieši ustanovenie § 19 ods. 2 písm. e) ZDP [nie ustanovenie § 19 ods. 2 písm. l) ZDP, ktoré sa primárne týka auta zahrnutého v obchodnom majetku, resp. prenajatého alebo vypožičaného].

Prejdime na príklady výpočtov pri vyúčtovaniach cestovného týkajúce sa zamestnancov. Ukážeme si, ako tieto prepočty v konečnom dôsledku ovplyvnia výšku cestovných náhrad. V prvom rade je nutné poznať platné znenie inštitútu § 7 ods. 6 ZCN, kde je viacero možností, a to v závislosti od toho, čo je v dokladoch o vozidle presne uvedené. Je totiž nutné zobrať do úvahy fakt, že spotreba pohonných látok, ktorá je v technickom preukaze vozidla, sa môže líšiť v závislosti od toho, podľa akej normy bola meraná. Staršie vozidlá môžu mať spotrebu uvedenú podľa slovenskej normy STN alebo podľa normy EHK (Európska hospodárska komisia), ktoré nezohľadňujú rôzne jazdné režimy, ako je jazda v meste alebo mimo mesta. Tieto normy merali spotrebu skôr v laboratórnych podmienkach a neodrážali presne reálne jazdné podmienky. Následne sa objavili v dokladoch aj rozdelenia na cykly – zavedením normy NEDC (New European Driving Cycle) v 90. rokoch. Tieto normy, ako napr. NEDC (New European Driving Cycle) alebo novší WLTP (Worldwide Harmonized Light-Duty Vehicles Test Procedure) poskytujú ...