Podľa § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov v zásade platí, že manká a škody presahujúce prijaté náhrady, až na niektoré výnimky, nie sú uznanými daňovými výdavkami. Do základu dane možno teda zahrnúť manká a škody len do výšky prijatých náhrad (od poisťovne, od zamestnanca).
Výnimkou sú:
- daňovníkom nezavinené škody uvedené v § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov,
- stratné v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnenej normy úbytkov tovaru,
- nezavinené úhyny zvierat, ktoré nie sú na daňové účely hmotným majetkom.
Stratné v maloobchodnom predaji je možné uznať za daňový výdavok len do výšky, ktorá nepresahuje ekonomicky odôvodnenú a prepočtami doloženú normu preukázanú daňovníkom.
Ekonomicky odôvodnenú normu stratného môže daňovník vypracovať napr. na základe časových radov úbytkov tovaru v predchádzajúcich obdobiach a stanoviť v percentách z celkového obratu v predajných cenách, prípadne z nákupu tovaru za stanovené časové obdobie. Na účely dane musí mať daňovník vypracovanú internú smernicu ekonomického zdôvodnenia nevyhnutnosti stratného, pričom takéto vypracované normy by mali byť porovnateľné aj s normami iných daňovníkov vykonávajúcich predaj tovaru rovnakého druhu a za rovnakých podmienok.
V opačnom prípade správca dane pri daňovej kontrole nemusí uznať neprimeranú výšku stratného a môže z tohto titulu upraviť základ dane z príjmov. Aby takto určené normy úbytkov tovaru boli uznané na daňové účely, musí daňovník zároveň zabezpečovať aj primeranú starostlivosť o tovar. Musí vykonať také bezpečnostné opatrenia, aby dostatočným spôsobom ochránil tovar pred takýmito stratami.
Za nezavinené úhyny zvierat je možné považovať všetky preukázateľné úhyny vznikajúce pri chove alebo výkrme zvierat, ktoré nie sú súčasťou základného stáda a z hľadiska zákona o dani z príjmov sa nepovažujú za hmotný majetok. Ide o zvieratá, ktoré z hľadiska reprodukčných schopností sú zaradené do zásob, a to hlavne mladé zvieratá, zvieratá vo výkrme, kožušinové zvieratá, včelstvá, kŕdle sliepok, kačíc, moriek, perličiek, chovné a strážne psy. Škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa zo základného stáda.
Manká a škody vyplývajúce z účtovníctva upravuje zákon o dani z príjmov okrem § 21 ods. 2 písm. e) ZDP aj v § 19 ods. 3 písm. d) a g) ZDP.
Zo samotného znenia ustanovenia § 21 ods. 2 písm. e) a § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov v zásade vyplýva, že škoda je uznaným daňovým výdavkom do výšky prijatej náhrady. Ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctva, na účely zákona o dani z príjmov prijatou náhradou treba rozumieť zaúčtovaný výnos, t. j. aj zaúčtovaný nárok na náhradu škody alebo majetku voči zodpovednej osobe a voči poisťovni.
Skôr ako prejdeme k riešeniu praktických príkladov, je potrebné si aspoň stručne uviesť, resp. zopakovať niektoré dôležité zásady, ktoré vyplývajú zo zákona o dani z príjmov pri posudzovaní jednotlivých druhov mánk a škôd. Tieto zásady sú dôležité z toho dôvodu, že majú zabezpečiť také usporiadanie v účtovníctve, ktoré umožní zistiť správny základ dane pre výpočet dane z príjmov.
- V prípade, že dôjde k úbytku zásob (materiálu, tovaru, nedokončenej výroby, polotovarov vlastnej výroby, výrobkov a zvierat), je potrebné preukázať, či ide o úbytok spôsobený prirodzenými vlastnosťami zásob alebo nie. Ak sa táto súvislosť preukáže, pôjde o daňový výdavok.
- Daňovým výdavkom bude úbytok zásob v tom prípade, ak bude stanovená vnútropodniková norma prirodzených úbytkov zásob alebo stratného v maloobchode.
Úbytky nad stanovené normy prirodzených úbytkov uvedené vo vnútornom predpise sú považované za manká. Pokiaľ ide o stratné v maloobchodnom predaji, ak úbytok tovaru nepresahuje ekonomicky odôvodnenú a prepočtami doloženú normu, je uznaný za daňový výdavok nad limit prirodzených úbytkov. Treba zdôrazniť, že sa tieto vnútropodnikové normy oplatí vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať, a to v nadväznosti na reálny vývoj skutočných prirodzených či iných úbytkov zásob. Nevyplatí sa tieto normy príliš ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies