V pracovnoprávnych vzťahoch je zamestnanec povinný riadne hospodáriť s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.
Ďalej je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu. Zamestnanec, ktorý prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh a obrat, je tieto povinný vyúčtovať.
Ku vzniku škody v pracovnoprávnych vzťahoch medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže dôjsť buď na jednej, alebo na druhej strane. Zákonník práce presne vymedzuje situácie, v ktorých zodpovedá za škodu zamestnanec a v ktorých zamestnávateľ. Taktiež upravuje okrem všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním aj osobitné druhy zodpovednosti.
My si v tomto článku rozoberieme zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, čo sa definuje ako schodok, tiež si rozoberieme spôsob prevzatia zverených hodnôt zamestnancom a aj to, ako sa preukazuje schodok a jeho výška. V neposlednom rade sa budeme v článku venovať aj zodpovednosti zamestnanca za stratu zverených predmetov.
Zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách
Tento druh zodpovednosti má na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti svoje špecifiká. Osobitosť spočíva v tom, že kým všeobecná zodpovednosť vo väčšej miere chráni zamestnanca a napĺňa tak najvýznamnejšiu funkciu pracovného práva – ochrannú, hmotná zodpovednosť je dôkazom, že Zákonník práce nechráni len postavenie zamestnanca ako „slabšieho“ účastníka právneho vzťahu, ale myslí aj na legitímne záujmy zamestnávateľa.
Zamestnávateľ pri tomto ...