3.5.1 Uplatňovanie odpisov pri operatívnom prenájme

S účinnosťou od 1. 1. 2015 sa do ZDP doplnilo obmedzenie zahrnovania odpisov do základu dane v prípade majetku poskytnutého na operatívny prenájom. Účelom úpravy bolo zamedziť fiktívnemu prenájmu za symbolickú cenu a vylúčiť stratu z prenájmu majetku. Podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP sa pri prenájme hmotného majetku do daňových výdavkov zahŕňa daňový odpis najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie, pričom o neuplatnenú časť ročného odpisu prenajatého HM daňovník neprichádza.

Neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého HM sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania HM podľa § 26 ods. 1 do výšky príjmov z prenájmu. V prípade predaja majetku využívaného na operatívny prenájom, u ktorého boli daňové odpisy limitované, sa neuplatnená časť ročných odpisov vyplývajúca z limitovania zahrnie do základu dane ako súčasť zostatkovej ceny. Uvedené vyplýva zo znenia ustanovenia § 25 ods. 3 ZDP, podľa ktorého sa zostatkovou cenou rozumie rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP. Zároveň je potrebné brať ohľad na ustanovenie § 19 ods. 3 písm. b ZDP, podľa ktorého sa pri špecificky vymedzenom majetku (osobné automobily, lode, člny, budovy administratívneho charakteru) zahrnuje do daňových výdavkov daňová zostatková cena iba do výšky príjmov z predaja.

Na účely zistenia základu dane sa pri limitovaní daňových odpisov posudzuje prenájom každého jednotlivého majetku samostatne tak, aby nedochádzalo ku kompenzácii ziskového prenájmu so stratovým prenájmom. V prípade prenájmu majetku, ktorý spĺňa nasledujúce kritériá:

• pozostáva z viacerých inventárnych položiek (častí),
• jednotlivé časti na seba nadväzujú a tvoria spoločný výrobný alebo iný celok,
• jednotlivé časti nie je možné používať samostatne,
• nájomné je stanovené v úhrnnej výške za prenajímaný majetok ako celok,

je možné pri limitovaní daňových odpisov podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP posudzovať súčet daňových odpisov jednotlivých častí tohto majetku voči dosiahnutému príjmu z prenájmu takéhoto majetku.

Na účely limitovania daňových odpisov do výšky príjmov (výnosov) z prenájmu vzniká otázka, čo sa pod príjmami (výnosmi) z prenájmu rozumie. Pri určení príjmov (výnosov) z prenájmu je potrebné vychádzať z princípov účtovania stanovených v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva, vymedzených v zákone o účtovníctve a v príslušných postupoch účtovania.

U daňovníka – prenajímateľa účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva, sa pri operatívnom prenájme zaúčtuje krátkodobá pohľadávka na ťarchu účtov účtovej skupiny 31 – Pohľadávky so súvzťažným zápisom v prospech účtu 602 – Tržby z predaja služieb alebo účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.

Na základe uvedeného účtovania nájomného u daňovníka účtujúceho v sú­stave podvojného účtovníctva sa za príjem (výnos), s ktorým sa porovnáva výška daňového odpisu, považuje výnos účtovaný prostredníctvom účtov 602 alebo 648 bez ohľadu na úhradu tohto nájomného v príslušnom zdaňovacom období.

U daňovníka – prenajímateľa účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, sa príjem z nájmu zaúčtuje v peňažnom denníku ako príjem zahrnovaný do základu dane. Do základu dane sa zahrnie nájomné bez ohľadu na to, či ide o nájomné týkajúce sa príslušného zdaňovacieho (účtovného) obdobia alebo súčasťou nájomného je aj nájomné týkajúce sa nasledujúcich zdaňovacích (účtovných) období. To znamená, že nájomné bez ohľadu na to, ktorého zdaňovacieho (účtovného) obdobia sa týka, sa zahŕňa do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prenajímateľ prijal.