V prvom rade daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktorý si uplatňuje výdavky skutočne vynaložené, sa môže rozhodnúť, či svoj vlastný automobil používaný v súvislosti s podnikaním nevloží alebo vloží do obchodného majetku v súlade s § 2 písm. m) ZDP; v prípade vloženia bude o ňom účtovať, resp. viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP.
To je dôležité nielen pri uplatňovaní výdavkov súvisiacich s používaním auta (uplatní si ich v širšom rozsahu vrátane odpisov z tohto majetku), ale aj pri posudzovaní príjmov z jeho prípadného predaja.
Pripomeňme si, že podľa § 2 písm. m) obchodným majetkom je súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala, eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11; obchodným majetkom podľa tohto ustanovenia je aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu.
2.1.1 Ak vlastný automobil používaný v súvislosti s podnikaním daňovník nevloží do obchodného majetku
Výdavky vznikajúce daňovníkovi v súvislosti s používaním vecí (v tomto prípade áut) na podnikanie (napr. na ich obstaranie, opravy a údržbu), ak tieto veci nie sú zahrnuté do obchodného majetku, nie sú daňovo akceptovateľnými výdavkami preukázateľne vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ale považujú sa za výdavky na osobnú potrebu daňovníka podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP; istú výnimku predstavuje znenie § 19 ods. 2 písm. e) ZDP, ktoré umožňuje premietnuť do daňových výdavkov niektoré (v ňom uvedené) výdavky týkajúce sa práve používania osobného motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku.
Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. e) ZDP upravuje, za akých podmienok a v akej výške si môže uplatniť daňové výdavky daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) „v súvislosti s výkonom činnosti v inom mieste, ako je miesto, ktorom túto činnosť pravidelne vykonáva“. Najprv sú v texte tohto stanovenia uvedené výdavky na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste [najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona č. 283/2002 Z. z.o cestovných náhradách v znení n. p. (ďalej aj „ZCN“)], za bodkočiarkou výdavky týkajúce sa používania osobného motorového vozidla.
Ak daňovník na cestovanie použije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní si:
1. alternatíva (1. bod)
- spotrebu pohonných látok podľa cien platných v čase ich nákupu – je potrebné mať doklad o nákupe pohonných látok (ďalej aj „PHL“) a tiež viesť evidenciu o jazdách,
- základnú sadzbu náhrady, tzv. kilometrovné (naďalej pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške 0,183 eura za každý 1 km jazdy); do konca roku 2014 bolo dôležité to, či v momente použitia nie je auto zahrnuté do obchodného majetku, ale od 1. 1. 2015 si základnú náhradu možno uplatniť len prípade, ak auto ani v minulosti nebolo u tohto daňovníka zahrnuté do obchodného majetku; za textom nasleduje odkaz na ZCN, pričom z kontextu vyplýva, že sa týka celého bodu 1;
2. alternatíva – (2. bod) po doplnení do ZDP od 1. 1. 2014
- paušálne výdavky do výšky 50 % z preukázaného nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne (je potrebné mať doklad o nákupe PHL) – v tomto prípade však bez možnosti uplatniť si základnú náhradu – kilometrovné. Daňovník na druhej strane nemusí viesť evidenciu o jazdách – cieľom zavedenia tejto možnosti bolo zníženie administratívnej náročnosti.
Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. e) ZDP nemožno aplikovať v prípade cudzieho auta – vypožičaného či používaného na základe nájomnej zmluvy vrátane finančného prenájmu, ale len v prípade auta vlastného.
Na uplatnenie základnej náhrady – kilometrovného, musia byť teda súbežne splnené tieto podmienky:
- výkon činnosti mimo miesta jej pravidelného vykonávania,
- použitie osobného motorového vozidla (nie nákladného, nie jednostopového a pod.),
- vlastnenie vozidla týmto daňovníkom,
- nezahrnutie vlastného osobného motorového vozidla do obchodného majetku tohto daňovníka (ani v minulosti).
Príklad č. 1:
Pán Medveď mal do konca roku 2013 zahrnuté do obchodného majetku vlastné osobné auto, ktoré plne odpísal. Po vyradení z obchodného majetku ho občas používal aj na výkon podnikateľskej činnosti v inom než obvyklom mieste a okrem spotreby PHL si uplatňoval aj základnú sadzbu náhrady („kilometrovné“). Keďže po zmene znenia ustanovenia § 19 ods. 2 písm. e) ZDP od 1. 1. 2015 tento postup už nie je ...