2. K novele daňového poriadku – zákon č. 298/2016 Z. z.

Druhá novela daňového poriadku je uvedená v čl. I zákona č. 298/2016 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a dopĺňajú niektoré zákony. Zákon bol v NR SR schválený 12. 10. 2016.

Tak ako predchádzajúce novely daňového poriadku, ako aj novely hmotnoprávnych daňových zákonov, aj táto novela daňového poriadku je pokračovaním plnenia Akčného plánu boja proti daňovým podvodom, ktorý si vytýčila súčasná vláda SR na roky 2014 – 2016 vrátane Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016 – 2018. Jeho hlavným cieľom v oblasti daní je vytvorenie účinnejších procesných nástrojov proti daňovým podvodom prostredníctvom zavedenia nových (prísnejších a pružnejších) inštitútov v daňovom poriadku rovnako aj na zabezpečenie dobrovoľného plnenia daňových povinností daňových subjektov so zámerom nie trestať, ale zmeniť správanie daňových subjektov a motivovať daňové subjekty k zmene správania sa.

Novela daňového poriadku úplne reformuje inštitút predbežného opatrenia na zabezpečenie plnenia budúcich povinností daňových subjektov; legislatívna úprava inštitútu, ktorým je vytýkacie konanie, je v takom rozsahu, že správca dane z úradnej moci odstráni nedostatky podaného daňového priznania, ktoré nemajú vplyv na výšku dane, a nebude zaťažovať daňový subjekt.

Zmena vytýkacieho konania sa však prejaví v prípadoch, keď daňový subjekt neodstráni nedostatky, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo uplatnený nárok, správca dane môže vyrubiť daň skráteným konaním – vyrubovacím rozkazom.

Novým prvkom je zavedenie inštitútu skráteného vyrubovacieho konania (vyrubovací rozkaz), pri ktorom správca dane využije dôkazy, ktoré získal v daňovom konaní alebo pri svojej vyhľadávacej činnosti v rámci správy daní. Proti vyrubovaciemu rozkazu bude môcť daňový subjekt podať odpor. Ak správca dane podaný odpor neodmietne, správca dane začne daňovú kontrolu.

S cieľom zefektívnenia výkonu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného v banke sa zavedie elektronická komunikácia s bankami na základe podmienok uvedených v dohode, ktorú s bankami uzavrie finančné riaditeľstvo, rovnako aj širšie využitie inštitútu predbežného opatrenia s dôrazom na jeho rýchle vydanie správcom dane a následné vymáhanie daňového nedoplatku v daňovom exekučnom konaní.

V prípade žiadosti o odklad platenia dane alebo platenia dane v splátkach sa upúšťa od zabezpečenia dlžnej sumy záložným právom do ustanovenej sumy a vypúšťa sa lehota na opakované uplatnenie odkladu platenia dane alebo povolenia platenia dane v splátkach s cieľom širšieho využitia tohto inštitútu dobrovoľného platenia daní.

Na zamedzenie podávania neodôvodnených a opakujúcich sa námietok zaujatosti voči zamestnancom správcu dane upravuje sa (sprísňuje) postup podania takejto námietky a zamedzuje sa podanie námietky proti riaditeľovi daňového úradu alebo colného úradu.

Dosah na podnikateľské prostredie

Keďže však nie je možné predpokladať správanie daňových subjektov, voči ktorým sú tieto opatrenia namierené, nie je možné kvalitatívne vyhodnotiť dosahy na podnikateľské prostredie, tiež sa nedá predpokladať a hodnotovo vyčísliť využívanie nového inštitútu rozkazu a využívanie predbežného opatrenia. Avšak uplatňovaním nových opatrení, ktoré sa touto novelou daňového poriadku zavádzajú do praxe od 1. 1. 2017, sa predpokladá zníženie negatívneho správania daňových subjektov (ako je porušovanie alebo obchádzanie daňových predpisov) a v konečnom dôsledku sa očakáva pozitívny vplyv aj na podnikateľské prostredie.

Odhaduje sa však pozitívny vplyv na štátny rozpočet na roky 2017 – 2019 z dôvodu efektívnejšieho výkonu daňovej exekúcie, ako aj elektronizácie daňovej exekúcie vo vzťahu k bankám. Z dôvodu zefektívnenia výkonu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke sa medzi daňovými exekútormi a bankami zavedie elektronická komunikácia na základe uzatvorenej dohody medzi bankami a finančným riaditeľstvom, čím sa tiež očakávajú ročné úspory aj na poštovnom v rámci daňovej exekúcie.

Novela daňového poriadku upravuje aj niektoré ustanovenia daňového poriadku na základe ich doterajšieho praktického uplatnenia s cieľom zefektívniť správu daní.

K legislatívnym úpravám ustanovení daňového poriadku – zákon č. 298/2016 Z. z.

Správca dane a osoby zúčastnené na správe daní

Ust. § 4 – toto ustanovenie obsahuje zoznam osôb, ktoré sa zúčastňujú na správe daní, ako je napr. zamestnanec správcu dane, daňový subjekt, ale aj iná osoba, ak má práva a aj povinnosti pri správe daní; nemôže to byť osoba, ktorej zo správy dane nevyplývajú práva a povinnosti. Toto ustanovenie bolo legislatívne doplnené o nový odsek 3, podľa ktorého osoba uvedená v odseku 2 písm. c) a d) tohto ustanovenia, ktorým je daňový subjekt a iná osoba ako daňový subjekt, ktorá má práva a povinnosti pri správe daní alebo ktorej práva a povinnosti sú správou daní dotknuté, je povinná na požiadanie zamestnanca správcu dane preukázať svoju totožnosť dokladom totožnosti (napr. občianskym preukazom, cestovným pasom).

Túto úpravu si vyžiadala prax, ...