Z pohľadu režimu zdaňovania príjmov predstavujú jednu zo skupiny príjmov zo závislej činnosti príjmy plynúce z uzatvoreného súčasného alebo predchádzajúceho obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu.
Obdobným vzťahom má zákon o dani z príjmov na mysli právny vzťah obdobný pracovnému pomeru, v ktorom je medzi platiteľom príjmu a daňovníkom pri výkone práce vzťah závislosti. Pri určení obdobného pomeru vychádza zákonodarca z predpokladu, že daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu je povinný dbať na jeho príkazy napriek tomu, že medzi uvedenými subjektmi nie je uzatvorený pracovnoprávny vzťah.
Tento vzťah závislosti vyplýva buď z právneho predpisu, zmluvy, alebo z inej právnej skutočnosti, v ktorom je jeden z účastníkov tohto vzťahu povinný pre druhého účastníka osobne konať práce určitého druhu, za ktoré je potom odmeňovaný. V praxi môže ísť najčastejšie napr. o činnosť vykonávanú podľa príkazov platiteľa na základe zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka (zmluva o dielo, príkazná zmluva alebo nepomenovaná zmluva
uzavretá v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka) alebo Obchodného zákonníka (napr. mandátna zmluva), v tomto prípade predmetom zmluvy v skutočnosti nie je zhotovenie diela, obstaranie veci alebo vykonanie inej činnosti, ale druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a pod.
Zároveň však musí byť splnená podmienka uvedená v ZDP, tzn. že daňovník je pri výkone práce povinný dbať na príkazy platiteľa príjmu.
Príklad č. 1:
Fyzická osoba, p. Martin Krátky, ako občan uzatvorila s občianskym združením zmluvu o spolupráci v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka na vykonanie dokumentačných prác. Za prácu bola dohodnutá odmena 490 eur. Je možné túto odmenu považovať za jednorazový príležitostný príjem?
Za príjem „z obdobného vzťahu“, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať jeho pokyny alebo príkazy, možno v niektorých situáciách považovať napríklad aj príjem na ...