1. Vstup do problematiky zdaňovania príjmov vo vzťahu k zahraničiu

V tejto úvodnej časti je potrebné aspoň stručne poukázať na základné zásady zdaňovania vo vzťahu k zahraničiu. Vychádzame najmä z ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. (ďalej aj „ZDP“) a medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej aj „ZZDZ“, resp. „medzinárodné zmluvy“). Z tohto aspektu možno daňovníkov dane z príjmov rozčleniť na dve základné skupiny: daňových rezidentov SR a daňových nerezidentov SR.

Pojem „daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou“ vymedzený v ZDP je významovo identický s výrazom „rezident“ používaným v medzinárodných zmluvách. Rovnako je to v prípade porovnania pojmov „daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou“ a „nerezident“.

Podľa § 2 písm. h) ZDP za zdaniteľný sa považuje príjem, ktorý je predmetom dane a zároveň nie je od dane oslobodený podľa tohto zákona alebo medzinárodnej zmluvy.

Predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, rezidenta SR, sú príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky aj zo zdrojov v zahraničí, teda celosvetové príjmy. Na daň zaplatenú v zahraničí sa prihliada v súlade s § 45 ZDP a ak ide o štát, s ktorým má Slovenská republika uzavretú ZZDZ, aj v súlade s touto ZZDZ.

Predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, nerezidenta SR, sú len príjmy plynúce zo zdrojov na území SR podľa § 16 ZDP; ak ide o rezidenta štátu, s ktorým SR nemá uzavretú ZZDZ, zdaniteľnosť príjmov sa posudzuje len podľa uvedeného ustanovenia § 16 ZDP, ale ak ide o rezidenta štátu, s ktorým má SR uzavretú ZZDZ, tak zároveň aj podľa príslušnej ZZDZ. Konkrétny príjem nerezidenta SR, ktorý je rezidentom štátu, s ktorým má SR uzavretú ZZDZ, je možné v SR zdaniť len v prípade, ak je zdaniteľný aj v súlade s vnútroštátnym predpisom (ZDP), aj v súlade s príslušnou ZZDZ (čiže aj ZDP, aj medzinárodná ...