Probácia a mediácia v trestnom práve

K použitiu princípu ultima ratio.

Autori: JUDr. František Kutlík
Dátum publikácie: 28. 8. 2019


tt_podanie-ruk-08-2019

V rámci restoratívnej spravodlivosti, ktorá na rozdiel od spravodlivosti retributívnej (odplata/ trest za zlo) kladie dôraz na práva obetí, ich ochranu, mimosúdne prejednávanie trestných vecí či maximálnu mieru uzdravenia/obnovu narušených vzťahov, si aplikačné inštrumentárium civilnej mediácie začína čoraz intenzívnejšie vymedzovať svoju pozíciu aj v agende súvisiacej skôr s trestným právom. Nebudeme však hovoriť o zákone č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; jeho pozícia v trestnoprávnej agende, počínajúc zjednodušením trestného procesu cez asistenciu pri spôsoboch výkonu trestov až po postpenitenciárnu starostlivosť (proces resocializácie odsúdených po výkone trestu), je už relatívne vo verejnosti známa. Radi by sme poukázali na využitie princípu ultima ratio, s ním spojenú subsidiaritu trestného práva a súčasne naznačili možnosti, ktoré v rámci „odkrytého priestoru“ pre civilné právo môžu poskytovať alternatívne spôsoby riešenia sporov a mediácia zvlášť, a to prostredníctvom svojho zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o mediácii).

K významu pojmu „ultima ratio“

Na kanónoch v armáde Ľudovíta XIV. bol vyrytý nápis ULTIMA RATIO REGUM, v preklade čosi ako POSLEDNÝ ARGUMENT KRÁĽOV, čo vyjadrovalo pozíciu zbraní ako posledného prostriedku pri riešení konfliktov. V podmienkach moderného práva a v kontexte tohto článku je termín ultima ratio spájaný predovšetkým s trestným právom a naznačuje, že postih podľa jeho noriem by naozaj mal byť tým posledným riešením v prípade, že všetky miernejšie prostriedky zlyhali. V poslednom čase sa možno čoraz častejšie stretnúť s rozhodnutiami súdov a orgánov činných v trestnom konaní, ktoré oslobodzujú páchateľov spod obžaloby, zastavujú trestné konania či odmietajú trestné oznámenia s poukazom na citovaný princíp ultima ratio a naznačia priestor pre riešenia subjektívnych práv jednotlivca, ktoré sú zakotvené v Obchodnom zákonníku, Občianskom zákonníku a Občianskom súdnom poriadku. Samozrejme, pokiaľ sa pohybujeme v priestore civilného práva, ešte pred súdnym riešením sa budú hlásiť o slovo aj alternatívne riešenia sporov vrátane mediácie. „Nasadenie“ trestnej represie by sa malo obmedziť len na prípady, ktoré sú spoločensky škodlivé a pri ktorých jednoducho mimotrestné prostriedky k ochrane porušených, resp. ohrozených práv nestačia. Inými slovami, uplatňovať zásadu subsidiarity trestnej represie a obmedziť sa len na prípady, keď je to odôvodnené závažnosťou a spoločenskou škodlivosťou protiprávneho konania. Tento prístup sa uplatňuje pri postihu osôb za trestné činy, pri ktorých je spoločenská škodlivosť vyššia, ako aj za správne delikty, pri ktorých je naopak nižšia. Princíp ultima ratio má svoj význam aj pri ukladaní trestov, napríklad nepodmienečný trest odňatia slobody by mal byť tým posledným riešením v prípadoch, kedy iné tresty (podmienečný trest odňatia slobody, alternatívne tresty) nie sú dostatočné na naplnenie účelu trestného práva.


Počet uložených alternatívnych trestov od 1. 1. 2018 do 31. 12. 2018:

 

Peňažný trest

 

2528

Zákaz pobytu

74

Povinná práca

 

834

Zákaz účasti na verej. podujatiach

1

Prepadnutie majetku

 

21

Zákaz činnosti vedenia mot. vozidla

5219

Prepadnutie veci

 

736

Zákaz činnosti výkonu zamestnania

14

Vyhostenie

 

226

Zákaz činnosti iný

108

Zákaz činnosti výkonu povolania

 

21

Trest domáceho väzenia

20

Zákaz činnosti výkonu funkcie

58

 

 

 

Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR

 

Článok je skrátený, viac informácií nájdete v príspevku Trestnoprávny princíp ultima ratio ako priestor pre civilnú mediáciu

 

Autor: JUDr. František Kutlík

Súvisiace vzory zmlúv a právnych podaní

Súvisiace odborné články

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené