To predpokladá dobrú pripravenosť na poznanie špecifík zahraničných obchodných partnerov a orientáciu v rozdieloch jednotlivých kultúr. Úspešná komunikácia so zahraničnými investormi či obchodnými partnermi však v prvom rade predpokladá poznať dôkladne svoju, t. j. slovenskú kultúru, zamyslieť sa nad jej špecifikami a vplyvom na výsledok rokovaní a vzájomnej obchodnej i pracovnej spolupráce. Príspevok je venovaný problematike slovenskej kultúry, jej špecifík v správaní sa a vystupovaní ľudí navonok, a to so zvláštnym dôrazom na rokovanie s obchodnými partnermi, resp. potenciálnymi investormi.
Európska únia a Slovensko 2005
Kým pristúpime k ústrednej téme nášho príspevku, v stručnosti si najprv charakterizujeme súčasnú situáciu v podnikateľskom prostredí Slovenska po vstupe do Európskej únie. Z pohľadu zahraničných investorov sú pre našu krajinu charakteristické nasledovné silné a slabé stránky (zdroj: Agentúra SCABA – Slovak Association for Business Assistance, 2005):
Silné stránky:
- stabilizácia makroekonomického prostredia,
- zníženie daňovej zaťaženosti,
- poskytovanie daňových prázdnin v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou,
- nízke náklady na prácu,
- disponibilná priemyselná infraštruktúra,
- rýchla absorpcia štandardov kvality v sektore veľkých podnikov,
- potenciál pre rozvoj podnikania v terciárnom sektore v dôsledku celosvetového trendu poklesu priemyselnej výroby,
- disponibilný potenciál pre budovanie technologických parkov a priemyselných zón vo všetkých regiónoch SR,
- vysoký podiel materiálovej výroby a bohatá tradícia živnostenských remesiel,
- predpoklady pre rozvoj aktivít v oblasti informačných technológií,
- kvalifikovaná pracovná sila a vysoký štandard v oblasti technického vzdelania,
- harmonizácia legislatívy s EÚ,
- strategická poloha SR v dopravnom spojení západ – východ, sever – juh, existujúca sieť letísk na území SR,
- veľmi vhodné teplotné a pôdne podmienky pre pestovanie zeleniny, ovocia, technických plodín,
- kultúrny a prírodný potenciál pre rozvoj cestovného ruchu a kúpeľníctva.
Slabé stránky:
- nedostatočný rozvoj infraštruktúry,
- regionálna disparita v zastúpení kvalifikovanej a flexibilnej pracovnej sily,
- administratívne bariéry obmedzujúce rozvoj podnikania,
- nedostatočne rozvinutý integrovaný dopravný systém,
- nedostatočná podnikateľská infraštruktúra pre transfer technológií,
- nedostatočná reforma systému verejných financií,
- nedostatočná účinnosť v boji s korupciou,
- nedostatočné vylepšenie kvality trhu práce,
- nízka miera vynútiteľnosti práva,
Na základe uvedeného je možné konštatovať, že výhody pre zahraničných investorov prevládajú nad možnými nevýhodami, čo je naviac vzhľadom na veľmi dobrú polohu Slovenska v strede Európy predikciou rozšírenia obchodnej spolupráce Slovenska s krajinami EÚ i ostatného sveta a prílivu nových investorov do našej krajiny. O reálnosti týchto predpokladov nás presviedčajú každodenné informácie z rôznych informačných médií.
Nemožno však nezdôrazniť, že lákadlom pre nadnárodné koncerny sú predovšetkým lacné náklady spojené so zamestnávaním. Tieto presunom na východ sledujú zníženie personálnych nákladov. Spolu s inými výhodami, ktoré ponúkajú krajiny na východe Európy, to má za následok aj sťahovanie pracovných miest. Zamestnanosť teda v štátoch s lacnou pracovnou silou rastie na úkor krajín, kde je cena práce vysoká.
Na Slovensku je cena práce deväťkrát nižšia ako v najdrahšej krajine – Dánsku, napriek tomu, že rozdiely v Európe klesajú. Firmám sa stále oplatí podnikať vo východnej Európe. Náklady na pracovnú silu sú v nich totiž niekoľkokrát nižšie ako na západe.
Pozitívom pre našu krajinu je však to, že spolu s rastom zamestnanosti rastie následne aj cena práce. Prílev investícií za prispenia inflácie spôsobujú, že výdavky zamestnávateľov na zaplatenie pracovnej sily rýchlo rastú aj u nás. Na porovnanie, kým v roku 2001 bola priemerná hrubá mesačná mzda, ktorá tvorí jadro personálnych nákladov zamestnávateľov, 12 300 korún, vlani v treťom štvrťroku to už bolo 15 300 korún, čiže o štvrtinu viac.
Pozitívnym smerom sa vyvíjajúce trendy rozširovania obchodnej spolupráce zahraničných krajín a ich záujmu o vstup na slovenské trhy pre nás v každom prípade znamenajú prinajmenšom jednu vec: čo najlepšie sa pripraviť na obchodné rokovania so zahraničnými obchodnými partnermi.
Úspech nášho rokovania vo výraznej miere ovplyvňuje pritom schopnosť vedieť adekvátne komunikovať v interkultúrnom prostredí. Tým sa dostávame k ústrednej téme nášho príspevku – poznať dokonale špecifiká našej kultúry, a to za účelom využitia jej silných stránok a potlačenia stránok slabých. Musíme pritom vychádzať zo skutočnosti, že tak, ako sa my pripravujeme na vyjednávanie so zahraničným obchodným partnerom (skúmajúc pritom špecifiká jeho kultúry), takisto on sa pripravuje na vyjednávanie s nami. Nezabúdajme, že aj on chce čo najviac vyťažiť z poznania našich silných stránok, avšak aj odhalenia našich možných „slabín“ vo svoj prospech.
Slovenská kultúra, hodnotové orientácie
Vrátiac sa do nedávnej histórie, kedy vlastná diplomacia, ale aj ďalšie inštitúcie, ktoré kultivujú staré hodnoty, budujú nové podnikateľské prostredie a názorovú orientáciu obyvateľstva sa začala v plnej miere budovať až po roku 1993 (vznik samostatnej republiky), prevládala mentalita malej, uzavretej krajiny, v ktorej horizonty rozmýšľania o svete a našom mieste v ňom nesiahali za najbližších susedov. Pocit malosti a nevýznamnosti Slovenska na medzinárodnej politickej scéne je sprevádzaný fenoménom nezasahovania vyjadreného slovami „nech sa každý stará o seba“.
Otváranie sa zahraničiu je v slovenskej spoločnosti veľmi pozvoľné a intenzívnejšiu otvorenosť je možné pozorovať u istých skupín obyvateľstva – ľudí s vyšším vzdelaním, vyšším statusom, z mestského prostredia. Naopak, obyvateľstvo staršie, s nižším vzdelaním a sociálnym statusom, výraznejšie nábožensky cítiace, žijúce prevažne na vidieku preferuje uzatvorenie sa Slovenska, „ukrytie sa do ulity“.
Súčasnú slovenskú spoločnosť je možné charakterizovať z pohľadu orientácie na trhovú ekonomiku ako pozitívne nastavenú „jednotretinovú spoločnosť“. Elity, podnikatelia, vplyvné záujmové skupiny a „zahraničný kontext“ ťahajú Slovensko smerom k trhovej ekonomike. Z tohto smerovania sú však takmer dve tretiny dospelých ľudí (verejnosti) rozčarované.
Príčinami nespokojnosti sú privysoké očakávania a slabé odvrátenie sa od predchádzajúceho systému, ktorý poskytoval široké sociálne práva a relatívne vyrovnanú ekonomickú úroveň u všetkých skupín obyvateľstva.
Slovensko ako najmenšia krajina „Višegrádskej štvorky“ prirodzene hľadá vzájomnú podporu a solidaritu, nie súperenie. Kým však vzťah medzi Čechmi a Slovákmi je naďalej veľmi otvorený, priateľský, prevláda dôvera a pocit vzájomnej blízkosti, vzťah k Maďarom (Maďarsku) je dlhodobo rezervovaný.
Hodnotové trieštenie slovenskej spoločnosti je na rozdiel od iných štátov menej založené na sociálno-ekonomických záujmoch. Hodnotové rozdiely sú založené predovšetkým na identite, t. j. identifikácii s nejakou skupinou. Hlavnými kritériami sú pritom jazyk, etnicita, náboženstvo, veková skupina, vzdelanostná úroveň a pod.
Slovenská spoločnosť má mocné kultúrne predpoklady pre klientelizmus. Ako dokazujú sociologické prieskumy, vyše 80 % opýtaných uvádza, že úspešnosť v živote silne závisí na tom, či človek pozná alebo nepozná „dôležitých“ (vplyvných) ľudí. To dáva živnú pôdu pre korupciu nielen v podnikateľskej sfére.
Jedným z hlboko zakorenených dedičstiev bývalého režimu je rozšírený pocit občianskej bezmocnosti a pasivita. Pocit vlastnej bezmocnosti vedie k ochotnému a nekritickému upnutiu sa na charizmatickú autoritu, ale napríklad aj ku korupčnému správaniu a ďalším prejavom „neštandardného“ správania.
So slovom korupcia sa spájajú také javy ako klientelizmus, protekcionizmus, byrokracia, zdĺhavé riešenie súdnych sporov a pod.
Zo širšieho hľadiska je možné konštatovať, že slovenská verejnosť vidí záujem cudzincov o príchod na Slovensko z hľadiska kultúrnych zvyklostí ako problémový. Prevláda názor, že ľudia prichádzajúci na Slovensko s inou kultúrou by sa mali prispôsobiť tunajšej kultúre. Z tohto hľadiska nie je reálne očakávať tolerovanie úplnej neprispôsobivosti našej kultúre.
Napriek tomu, že doterajšie fakty vyznievajú skôr v neprospech slovenskej kultúry, je potrebné o nich hovoriť, pretože sú objektívnym faktom, ktorý nemožno obísť. Pozrime sa preto teraz na pozitíva, ktoré sú vnímané zahraničnými (nielen obchodnými) partnermi.
Pre slovenskú kultúru je typická otvorenosť, priateľskosť a pohostinnosť s akou sa vo väčšine západných kultúr nestretávame.
Návštevy zo zahraničia (už po krátkej dobe známosti) sú bežne pozývané do rodinného prostredia slovenských hostiteľov, kde vládne veľmi neformálna pohoda, relatívne bohaté domácky pripravené menu, vrátane alkoholických a nealkoholických nápojov. Tzv. „slovanská pohostinnosť“ je typickým kultúrnym prejavom obyvateľov Slovenska i okolitých štátov.
Kým pre západnú kultúru je typická skôr striedmosť, určitý sociálny odstup pri nadväzovaní spoločenských i obchodných kontaktov, pre Slovákov je charakteristická dobrosrdečnosť, snaha preferovať neformálne až priateľské vzťahy.
Na Slovensku panuje obvykle rýchle životné a pracovné tempo, prejavujúce sa navonok ako tendencia Slovákov stále sa za niekým alebo niečím ponáhľať. Cudzinci často poukazujú na „uponáhľanosť“ slovenskej spoločnosti a kultúry, a to tak v osobnom, ako aj v pracovnom živote. Z hľadiska sociálno-psychologického pohľadu súvisí nadmiera náhlenia sa s vysokou hladinou stresovej záťaže jej členov.
Špecifiká slovenskej kultúry a ekonomickej situácie a ich dosah na podnikateľské prostredie
Ako už bolo uvedené, mladšia populácia, ľudia s vyšším vzdelaním, s vyšším statusom a z mestského prostredia vnímajú ekonomickú realitu a budúcnosť v oblasti podnikania relevantne pozitívnejšie než staršia populácia a obyvateľstvo vidieka, resp. odľahlejších regiónov Slovenska.
Uvedené skupiny obyvateľstva ešte aj teraz, po vstupe Slovenska do EÚ, reálne zvažujú prínosy a zápory a napriek všeobecnej mienke, že z krátkodobého hľadiska dosah na podnikateľské prostredie domácich podnikateľov bude skôr negatívny, prevažuje pozitívna podpora integrácie vzhľadom k dlhodobým pozitívam: „Investície, ako aj rast produktivity podporia ekonomický rast krajín pričlenených k EÚ“.
Pri vyhľadávaní nových obchodných partnerov a nachádzaní príležitostí sú však Slováci menej kreatívni a menej dynamickí. Prevažujú očakávania nad inicializovanou aktivitou. Dôverčivosť občas prevláda nad kritickou opatrnosťou a túžba po podnikateľskom zisku obmedzuje odhad obchodného rizika.
Jednou z najväčších výhod, ktoré ponúka slovenské podnikateľské prostredie zahraničným investorom, je lacná pracovná sila v rôznorodej kvalifikačnej a vzdelanostnej štruktúre: od málo kvalifikovanej pracovnej sily vhodnej pre rutinnú jednoduchú prácu, cez stredoškolsky vzdelaných špecialistov s praxou v rôznych odboroch až po tisíce vysokoškolsky vzdelaných ľudí s veľmi dobrou kvalifikáciou, so znalosťou svetového jazyka.
Na tomto mieste je však potrebné uviesť, že už súčasná realita roku 2005 ukazuje určité, nie príliš priaznivé trendy. Vysokoškolsky vzdelaní ľudia s primeranými ambíciami odchádzajú hromadne do zahraničia, čo pre našu krajinu znamená nebezpečný úbytok „mozgov“. Tento trend je skutočne alarmujúci, pretože to pre našu krajinu znamená zníženie kreatívne orientovaného potenciálu s negatívnym dosahom na pokrok v oblasti vývoja, výskumu, zavádzania nových trendov v oblasti objavovania nových technológií, informačných systémov a pod. S pribúdajúcimi investormi, ktorí sa orientujú na zamestnávanie kvalifikovanej pracovnej sily v mladom až mierne strednom veku, ubúda na trhu práce aj ľudí stredoškolsky odborne vzdelaných, čím sa trh práce čoraz viac ochudobňuje a presycuje ľuďmi málo kvalifikovanými, bez ukončeného vzdelania a ľudí síce kvalifikovaných, s dostatočnými odbornými skúsenosťami, avšak vyššej vekovej úrovne. Hranica tejto vekovej úrovne je tiež alarmujúcou. Uchádzači o zamestnanie vo veku nad 45 rokov majú len minimálnu šancu o zamestnanie sa v zahraničných firmách alebo firmách so zahraničnou spoluúčasťou, v ktorých je častokrát vekový priemer zamestnanca 30 – 35 rokov!
Civilizačná gramotnosť spolu so schopnosťou komunikovať v cudzích jazykoch a skúsenosťou so západnou kultúrou vytvárajú potenciál pre posilňovanie socio-kultúrneho kapitálu Slovenska, ktorý je nevyhnutným predpokladom adekvátneho podnikateľského prostredia SR z hľadiska jeho integračných procesov.
Najväčším zdrojom kvalifikovanej pracovnej sily na Slovensku je kvalitný systém vysokých škôl, ktorý každoročne pripraví pre život v nových podmienkach trhového hospodárstva tisícky mladých ľudí. Malé a stredné podnikanie na Slovensku funguje zas ako inkubátor manažérov a ďalších kvalitných pracovných síl.
Podnikateľom na Slovensku prekáža predovšetkým nedostatočná zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov. Negatívne hodnotia pretrvávajúcu slabú vymáhateľnosť práva a zlú funkčnosť súdov, vysoký výskyt byrokracie a korupcie na úradoch a v neposlednom rade aj výšku odvodov a nestabilitu výmenného kurzu.
Hodnotová orientácia slovenských podnikateľov vo vzťahu k potenciálnemu vstupu zahraničného kapitálu
Súčasní podnikatelia a manažéri na Slovensku sú v podnikateľskej sfére orientovaní krátkodobo. Pre krátkodobú orientáciu slovenskej kultúry svedčí predovšetkým skutočnosť, že uvedené skupiny ľudí prisudzujú veľký význam momentálnej stabilite vo svojom živote.
Svoj odraz to nachádza v orientácii sa na čo najrýchlejšie dosiahnutie osobného úspechu a spokojnosti cestou hromadenia materiálnych prostriedkov a statkov (jedným z typických atribútov, ktoré sú obsiahnuté v pojme „manažér, podnikateľ“, je práve vysoký zárobok).
Dôležitú úlohu v slovenskej obchodnej kultúre zohrávajú priateľské vzťahy, známosť obchodného partnera, jeho predchádzajúce pozitívne vzťahy s potenciálnym obchodným partnerom.
Etika v podnikaní je na Slovensku v počiatkoch a bude potrebovať určitý čas na to, aby jeho prostredie dosiahlo úroveň krajín, ktoré majú s voľným trhom dlhoročné skúsenosti.
V slovenských firmách aj naďalej prežíva výrazná orientácia na hierarchické usporiadanie riadiacich vzťahov, na individuálnu moc a autoritu.
Zamestnanci sú mnohými manažérmi mechanisticky chápaní iba ako „vykonávatelia“ príkazov, ktorí sú zainteresovaní výlučne na finančnom ohodnotení. Výrazne sa odmieta myšlienka neformálnej štruktúry, v ktorej pracovník zodpovedá rôznym nadriadeným podľa druhu úloh, ktoré práve plní. Konkrétne vzťahy nadriadení – podriadení sú v rámci pracovnej skupiny chápané predovšetkým formálne. Veľmi zreteľný je trend podceňovať význam participácie riadených pracovníkov na procesoch rozhodovania. Komunikácia je limitovaná predovšetkým na odovzdávanie príkazov a kontrolu ich plnenia.
Hodnotová orientácia radových zamestnancov (resp. uchádzačov o zamestnanie) je vo všeobecnosti zameraná na:
1. Istotu zamestnania
2. Primeraný plat
3. Ostatné sociálne istoty, výhody a služby
4. Dobré pracovné podmienky
5. Individuálny rozvoj
Pre slovenskú kultúru je typická schopnosť rýchlo sa učiť novým veciam a prispôsobiť sa novým okolnostiam. Často je snaha o porozumenie doprevádzaná aj radom nápadov, odporučení a nových riešení, ktoré posúvajú celkové využitie nad úroveň pôvodných zámerov alebo dokonca aj pôvodných výkonových limitov. Táto vlastnosť imponuje mnohým cudzincom.
Pri uzatváraní obchodných zmlúv sa prejavuje tendencia k motivácii „istotou“. Slovenskí podnikatelia sa „istia“ tým, že uzatvárajú zmluvy s niekoľkými rôznymi obchodnými partnermi. Skutočne však potom obchodujú iba s tým, ktorý sa ukáže ako momentálne najzaujímavejší.
V prípade odstúpenia od zmluvy sa pritom môžu vyhovárať slovami, že „vtedy to bola situácia úplne iná a že aj tak nešlo ešte o nič definitívne“.
Špecifiká obchodného rokovania
Naše podnikateľské prostredie bolo rozvíjané vždy v kontexte stretávania rôznych zahraničných záujmov a vplyvov a ako také vždy inklinovalo alebo bolo viac-menej nútené prijímať zahraničné koncepcie a modely.
Napriek preberaniu rôznych modelov a koncepcií podnikateľského správania zo zahraničia má slovenská kultúra v tejto sfére vlastné tradície a vlastnú národnú identitu. Historický dôraz je možné klásť na také hodnoty, akými sú pracovitosť, tvorivosť a vynaliezavosť. Výrazný vplyv mali na ovplyvnenie našej kultúry rakúske a nemecké tradície (dedičstvo rakúsko-uhorskej a habsburskej monarchie) – dôraz na administratívu, poriadok a disciplínu.
Slovenskí manažéri i podnikatelia sa v relatívne vysokej miere vyhýbajú exaktnosti a tvrdej disciplíne a pri obchodnom rokovaní preferujú intuíciu, momentálnu inšpiráciu a spoliehajú sa na „zdravý sedliacky rozum“.
Schopnosť a ochota improvizovať je v slovenskej kultúre chápaná ako vyššia kvalita a spoločenská hodnota než plán, norma či pravidlo. Ich existenciu však Slováci principiálne uznávajú, a preto od obchodného partnera očakávajú definovanie aké množstvo, v akej kvalite a štruktúre a za akých podmienok sa ich výkon očakáva.
Pre slovenskú kultúru je typická kreativita, schopnosť poradiť si v každej situácii a presvedčenie, že každý problém má nejaké riešenie aj za cenu malej zmeny daného cieľa alebo nájdenia nejakej vedľajšej cesty, s ktorou síce nikto nepočítal, avšak ktorá môže viesť k cieľu. Snaha dokázať aj nemožné svojim nadriadeným, ale predovšetkým cudzincom vedie často k takej mobilizácii vnútorných síl, že za nepriaznivých okolností a nedostatočného vybavenia sú Slováci schopní v krátkom čase dosiahnuť aj zvlášť mimoriadny výkon.
Pri kontakte so svojimi zahraničnými obchodnými partnermi sú Slováci vnútorne presvedčení o tom, že nie sme o nič menej vzdelaní, nešikovnejší než sú oni. V schopnosti improvizácie sú Slováci dokonca oveľa skúsenejší. Postrádajú však schopnosť a zručnosť byť skutočnými partnermi v komunikácii, pri vyjednávaní a v presadzovaní vlastných záujmov. Často u nich prevažuje pocit „malosti“, nedostatočnej „drzosti“ a priebojnosti, neschopnosti sa „predať“ a presadiť sa voči konkurencii.
Úspornosť verbálnej komunikácie zo strany slovenských obchodných partnerov na strane jednej a súčasne neformálne oznamovanie rôznych nesúvisiacich informácií (vyplývajúcich z kontextu situácie) na strane druhej relatívne komplikuje hladký a rýchly priebeh rokovania. Naviac istá nervozita z úspešnosti rokovania a jazyková bariéra komplikujú už aj tak zložitý proces obchodného rokovania. Zo strany zahraničného obchodného partnera to vyžaduje dostatočnú trpezlivosť.
V slovenskej kultúre sa dáva silný dôraz na pozitívnu sociálnu klímu a celkovo príjemné vyladenie interpersonálnej komunikácie. Preferovanie sociálnej dimenzie nad vecnou je prejavom ľudského prístupu k problémom, ktorý si zaslúži v slovenskej kultúre uznanie a obdiv.
Problémom pri obchodnom rokovaní zostáva neochota, respektíve istá neobratnosť pri zaobchádzaní s negatívnymi informáciami (ich zámerné zatajovanie, „zaobaľovanie“...), ale aj neriešenie konfliktov, tzn. že ich slovenskí partneri radšej prehliadajú.
Pre slovenskú populáciu je typická aj nízka ochota a schopnosť prijímať, ale aj vyslovovať kritiku (je to jedným z negatívnych dôsledkov uprednostňovania sociálnych vzťahov nad vecnou stránkou).
Pre slovenskú kultúru je typický komunikačný štýl, ktorý kladie výraznú váhu na situačný kontext. To znamená, že na rozdiel od kultúr, v ktorých ich predstavitelia povedia všetko, čo chcú vyjadriť slovami a suchými faktami, slovenský komunikačný štýl predpokladá, že mnoho informácií, ktoré chceme oznámiť, musí náš obchodný partner pochopiť jednak z neverbálnej komunikácie a súčasne z kontextu situácie, v ktorej uzatváranie obchodu prebieha.
Slovenská verbálna komunikácia je pre niektoré strany (napr. nemeckú, francúzsku a pod.) označovaná za veľmi nepriamu a opatrnú, za komunikáciu, ktorá nejde rýchlo k jadru veci a len neochotne nazýva veci pravými menami. Je plná náznakov, narážok, mnohoznačnosti, odkazov na širšie súvislosti, vzdialené príčiny i možné dôsledky. Skutočnosti sú popisované veľmi zoširoka, mnohými slovnými obratmi, v ktorých sa pre menej pozorného poslucháča podstata vyjadrenia môže strácať. Slovákmi je vysoko hodnotená neformálna komunikácia, ktorá v sebe zahŕňa aj určitú dávku humoru, nie je výlučne vecná a stručná a nejde hneď k jadru veci.
Tento komunikačný štýl je pre niektoré západné kultúry dosť náročný. Vyžaduje pozornosť, trpezlivosť a odvahu častejšie sa pýtať na správnosť pochopenia povedaného.
Vyjednávací štýl slovenskej strany je založený na opatrnom, nepriamom a postupnom oznamovaní svojich zámerov. Krok za krokom sa vyhodnocuje reakcia protistrany. Čaká sa na chybu partnera, poukazuje sa na silné a slabé stránky obchodu a pokiaľ je to možné, situáciu ponecháva čo najdlhšie nejednoznačnou. Iba výnimočne je možné očakávať priamy stret či konfrontáciu. Tá je považovaná za zlyhanie v spolupráci, resp. poruchu v komunikácii.
Slováci neradi tvrdo diskutujú a pokiaľ je to možné, takémuto štýlu sa vyhýbajú. Ak sa slovenská strana dostáva do „úzkych“, hľadá sa cesta, ako téme uniknúť, prípadne nájsť „tretiu“ cestu.
Do vopred prehraných konfliktov sa Slováci takmer vôbec nepúšťajú a zmieria sa s dočasnou prehrou alebo úplne opustia „bojisko“. Panuje tu heslo „múdrejší ustúpi“ (nie ako prejav zbabelosti).
Pokiaľ zahraniční obchodní partneri očakávajú spontánnu pozitívnu, ako aj negatívnu spätnú väzbu, budú sklamaní.
Pracovná rola a súkromný život
Kým v západnej kultúre je „hranie rolí“ bežnou formou plnenia pracovných úloh a významným merítkom profesionálnej úrovne jej nositeľa, v kultúre slovenskej je to odlišné. Tá považuje požiadavky zamestnanca na pracovné správanie za „nátlak“, ktorý je v rozpore s osobnou slobodou.
Slovenskí manažéri síce obdivujú profesionalitu, manažérske a sociálne zručnosti, vyjednávacie taktiky, pokoj a úsmevy svojich zahraničných partnerov, ale veľmi často ich považujú za falošné, neosobné, chladné a neúprimné. Zahraniční partneri sú niekedy nepríjemne zarazení, ak sa pri prvom kontakte so slovenskými podnikateľmi nestretávajú s očakávanými „rolami obchodných partnerov“, ale s konkrétnymi osobnosťami.
Táto „osobnosť“ v slovenskej kultúre nerozlišuje prísne medzi rolou pracovnou a vlastnou osobnosťou v súkromí – čo je pre cudzincov dosť mätúce.
Pre slovenskú kultúru je typické, že každý pracovník má svoje vlastné individuálne predstavy pre stvárnenie pracovnej roly. Nie je príliš ochotný rešpektovať firemný štandard a už nie ho vôbec naplniť, ak je v zásadnejšom rozpore s jeho predstavami, doterajšími skúsenosťami alebo osobnostnými predpokladmi. Svoj osobný vklad naopak považuje za najhodnotnejší príspevok pre podnik, a to aj za okolností, keď vnútrofiremná kultúra je prepracovaná a kladie na zamestnancov oprávnené požiadavky.
Nerešpektovanie vlastnej pracovnej roly vedie k nerešpektovaniu pracovných rolí ostatných zamestnancov. To vedie k tomu, že napríklad podriadení tykajú svojmu nadriadenému, a to zneužívajú k porušovaniu právomocí, k zámene jednotlivých rolí. Priateľstvo môže byť v pracovnej sfére využité i k naplneniu osobných záujmov – čo zahraničné kultúry môžu považovať za „zneužívanie“ dobrých osobných vzťahov.
Osobné názory, pripomienky a dojmy majúce oporu len v intuícii alebo emóciách, bez skutočnej väzby na pracovnú pozíciu a rolu sa často stávajú diskusnými príspevkami, ktoré majú rovnakú váhu ako vecné argumenty a môžu aj výrazne ovplyvňovať konečné rozhodnutia. Slováci akceptujú predovšetkým také názory, o ktorých sú skutočne vnútorne presvedčení.
Pre slovenskú kultúru je typická existencia výrazných neformálnych vzťahov v zamestnaní.
Takéto vzťahy ústia do neformálnych skupín, ktoré častokrát zohrávajú významnú úlohu pri riešení pracovných problémov a rozhodovaní. Rozhodujúci proces je ovplyvnený názormi, postojmi a mienkou, ktorá sa presadzuje neformálnou cestou a ktoré sú obsiahnuté vo formálnych výstupoch. Platí zásada, že iba cez dobré neformálne vzťahy je možné dosiahnuť dobrý skupinový výkon. Pracovné konflikty bývajú spravidla riešené na neformálnej úrovni. Väčšina Slovákov disponuje širokou sieťou neformálnych vzťahov a kontaktov, ktoré sú udržiavané často aj len symbolicky. Tieto voľné vzťahy otvárajú potenciálne veľké možnosti a príležitosti.
Kým zahraniční manažéri na Slovensku zvyknú vidieť chápanie práce v rovine čisto racionálnej – formalizovanej, teda rovine pre nich viditeľnej a kontrolovateľnej, pre slovenskú kultúru je typické prelínanie pracovného a súkromného života, formálnej a neformálnej úrovne.
Záver
Slovensko sa nachádza v srdci Európy – na križovatke západu a východu. Okrem výborného dopravného prepojenia na susedné krajiny Európskej únie a kandidátske krajiny je Slovensko aj obchodnou základňou pre pôsobenie na susednej Ukrajine a v iných krajinách východnej a juhovýchodnej Európy.
Množstvo významných európskych a nadnárodných spoločností už využilo výhodné podmienky na Slovensku a možnosti, ktoré krajina ponúka pre vytvorenie platformy pre obchod v strednej a východnej Európe, ako aj v krajinách EÚ a s veľkou pravdepodobnosťou ich ešte väčšie množstvo tieto výhody využije.
Aby bol tento proces obojstranne prospešný slovenskému podnikateľskému prostrediu, manažéri a majitelia slovenských firiem i štátnych inštitúcií musia byť pripravení na obchodné rokovania so zástupcami krajín s rôznou kultúrou a pre nich typickými špecifikami správania a hodnotovými orientáciami a v neposlednom rade na budúcu spoluprácu v medzinárodnom tímovom prostredí.
Odborný príspevok sa snažil otvoriť uvedenú problematiku a obohatiť ju o užitočné informácie o slovenských kultúrnych a národných špecifikách v oblasti práce a podnikania.
Autor: PhDr. Igor Meňovský
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies