Zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup

Aktuálna judikatúra k posudzovaniu nezákonného rozhodnutia.

Dátum publikácie: 8. 10. 2018


tt_sud-kladivko-kniha-10-2018

Majetkový cenzus vyjadrený obmedzením prípustnosti dovolania podľa § 422 ods. 1 CSP

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. septembra 2017, sp. zn. 2 Cdo 131/2017, R 2/2018

Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch má povahu peňažného plnenia, a preto sa na ňu vzťahuje tzv. majetkový cenzus vyjadrený obmedzením prípustnosti dovolania podľa § 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

 

Určenie, či ide o nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2017, sp. zn. 2 Cdo 2/2017

...ak orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu môžu byť hodnotené v zmysle ustanovení upravujúcich nezákonné rozhodnutie. Za nesprávny úradný postup teda nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností.

Rozhodnutie súdu opätovne konajúceho o žalobe o splnení povinnosti v peniazoch

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. októbra 2017, sp. zn. 8 Cdo 30/2017, R 25/2018

Súd opätovne konajúci o žalobe o splnení povinnosti v peniazoch, po tom, ako bolo jeho skoršie rozhodnutie zrušené dovolacím súdom a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, prihliadne podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku) na to, že žalovaný už splnil povinnosť uloženú mu skorším právoplatným a vykonateľným rozhodnutím; inak neprípustne založí exekučný titul na opätovné vymáhanie už raz splnenej povinnosti.

Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti katastrálneho úradu a vznikom škody

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 7. júna 2017, sp. zn. 7 Cdo 208/2016

 I. Ak katastrálny úrad nerozhodne o návrhu na vklad v určenej lehote, nemôže len z titulu dopustenia sa uvedenej procesnej nesprávnosti (bez ďalšieho) zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí lehoty, v ktorej mal rozhodnúť o vklade, do rozhodnutia o vklade, a čo malo negatívny dopad na majetok účastníka katastrálneho konania. V prejednávanej veci však došlo nielen k uvedenej procesnej nesprávnosti svedčiacej záveru o nesprávnom úradnom postupe, ale aj k celému radu ďalších nesprávnych rozhodnutí, ktorých vplyv na následok, ktorý nastal, odvolací súd nevyhodnotil s poukazom na odvolaciu argumentáciu žalobkyne. Tieto otázky boli pritom podľa názoru dovolacieho súdu s ohľadom na okolnosti daného prípadu pre posúdenie veci podstatné a pre nedostatok ich riešenia v rozhodnutí odvolacieho súdu ich nemohol posudzovať a prípadne riešiť dovolací súd.
II. Ako už bolo uvedené, odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia nerozlišoval podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia od nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, t. j. vzťah príčiny a následku. Dovolací súd zdôrazňuje, že otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. V danom prípade ide o zodpovedanie otázky, či nesprávny úradný postup katastrálneho úradu a v nadväznosti naň vydané nezákonné rozhodnutia boli len jednými článkami reťazca príčin, avšak nie rozhodujúcimi, alebo tieto skutočnosti boli tými v reťazci príčin, ktoré viedli neodvratne k spôsobeniu škody (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo 11/2010 z 31. januára 2012), a preto následná skutočnosť (vyhlásenie konkurzu a speňaženie majetku úpadcu) nemôže byť braná do úvahy (nemožno na ňu brať zreteľ).

Nárok na ušlý zisk

Rozsudok  Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2017, sp. zn. 5 Cdo 195/2015 

Dovolateľka v konaní zakladala svoj nárok na ušlý zisk výlučne na tvrdení o existencii hypotetického ušlého zisku, pričom v priebehu konania netvrdila žiadne konkrétne okolnosti zdôvodňujúce uplatnený nárok a dokazujúce existenciu ušlého zisku ako dôsledku nezákonného rozhodnutia orgánu štátu. Takýto ušlý zisk nemá reálny základ a ostáva len v rovine fikcie. Pokiaľ sa dovolateľka odvoláva na znalecký posudok, je potrebné poznamenať, že znalecký posudok slúži ako dôkazný prostriedok v tých prípadoch, kedy sa na posúdenie určitých čiastkových otázok vyžadujú špecifické odborné znalosti, právne posúdenie veci, t. j. či (ne)boli naplnené podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu a či je nárok v žalobe opodstatnený, je však výlučne vecou súdu a nie znalca. Inými slovami nárok poškodeného na ušlý zisk nemôže založiť znalecký posudok, ale len preukázanie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. Znalecký posudok, na ktorý dovolateľka poukazuje, dokazuje len to, aký priemerný zisk by dosiahol ktorýkoľvek podnikateľský subjekt v prípade realizácie ňou zamýšľaného podnikateľského zámeru v daných podmienkach a na danom trhu, avšak nedokazuje (čo ani nemôže), že takýto zisk by práve dovolateľka skutočne dosiahla nebyť nezákonného rozhodnutia ani to, že realizácia zámeru by bola uskutočnená tak, ako dovolateľka zamýšľala, alebo že by k nej nedošlo len v dôsledku nezákonného rozhodnutia. Znalec sa totiž nevyjadroval k otázkam fázy realizácie podnikateľského zámeru u žalobkyne a ani neposudzoval okolnosti pravdepodobnosti dosiahnutia zisku u žalobkyne. Ako už správne uviedol odvolací súd dovolateľka nebola v konaní úspešná, pretože nepreukázala, že by sa jej podnikateľský zámer dostal do štádia, kedy by bolo možné považovať dosiahnutie prospechu z jej podnikania za daných konkrétnych okolností za vysoko pravdepodobné, pričom uvedené časové hľadisko (vis maior) nemožno pričítať na ťarchu žalovanej.

 

Ďalšie rozhodnutia k zodpovedosti štátu za škodu spôsobenú  nájdete v produkte Rozhodnutia súdov:

Súvisiace odborné články

Súvisiace vzory zmlúv a právnych podaní

Súvisiace komentované ustanovenia

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

  • 514/2003 Z. z. Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

S-EPI, s.r.o. © 2010-2018, všetky práva vyhradené