Zamestnávanie cudzincov a mediácia

Interkultúrna mediácia na pracovisku

Jedným z nástrojov, ktorý dokáže vytvárať a udržiavať priaznivú atmosféru predovšetkým vo výrobných podnikoch so širším zastúpením pracovníkov zo zahraničia, je interkultúrna mediácia na pracovisku (workplace mediation). Tento fenomén, ktorý je aktuálne veľmi využívaný v krajinách EÚ, vychádza z konceptu koexistencie rozdielnych kultúr v nekonfliktných a rovnoprávnych podmienkach, vzájomnom spolužití, dialógu, spoznávaní sa a v odbúraní socio-kultúrnych bariér medzi domácimi a zahraničnými pracovníkmi. Nastavenie kritérií výkonu interkultúrnej mediácie na pracovisku sa súčasne stáva čoraz dôležitejším momentom pri angažovaní pracovníkov zo zahraničia a o. i. postupne sa zaraďuje medzi zaujímavé benefity v práci HR manažérov vo výrobných firmách zamestnávajúcich cudzincov.

Niekoľko argumentov, prečo je aj z celospoločenského hľadiska dôležité venovať zvýšenú pozornosť zahraničným pracovníkom:

1. lebo dôležitým momentom ich angažovania je udržiavanie našej ekonomiky v primeranom tempe, vďaka čomu sa vytvárajú miesta aj pre slovenských zamestnancov.
   Aktuálne pracuje na Slovensku okolo 60-tisíc zahraničných pracovníkov, z toho je takmer 15-tisíc Srbov, 10-tisíc Rumunov a 8-tisíc Ukrajincov, ďalších zhruba 30-tisíc zamestnancov pochádza z krajín mimo Európskej únie;
2. lebo t. č. je na Slovensku voľných viac ako 85-tisíc pracovných miest a pri nedostatku domácich zamestnancov obsadzujú každé druhé nové pracovné miesto zahraniční pracovníci;
3. lebo ak cudzinec poberá priemernú mzdu 1 000 eur mesačne, z jeho ceny práce na úrovni 1 352 eur inkasuje štát dane a zdravotné odvody vo výške 244 eur za mesiac. Pri počte 60-tisíc zahraničných pracovníkov to predstavuje pre štátnu kasu príjem vo výške 175 miliónov eur ročne;
4. lebo ďalším dlhodobým problémom je nedostatok odborníkov, o. i. v oblasti IT technológií, technických pozícií, marketingu, čo väčšina zahraničných firiem rieši vnútropodnikovým presunom;
5. lebo Slovensko tento proces nedávno uľahčilo prijatím legislatívnej úpravy opatrenia o možnosti získať sezónne zamestnanie aj bez udeleného prechodného pobytu.
   Legislatívna úprava upravuje príchod, pobyt a zamestnávanie niektorých skupín zamestnancov mimo EÚ na Slovensku, ako sú sezónni pracovníci a pracovníci v rámci vnútropodnikových presunov.
   Zároveň sa uľahčujú podmienky pre osoby, ktoré pracujú pre centrá strategických služieb, ako aj podnikateľov s inovatívnym projektom. Cieľom opatrenia je najmä uľahčenie mobility a zníženie administratívneho zaťaženia pre vymedzené kategórie zamestnancov.

Správne nastavená komunikácia neznamená len ovládanie základov jazyka cudzincov. Ako nevyhnutným sa začína ukazovať potreba oboznámenia sa aj s ich kultúrou a zohľadňovanie (nielen pri komunikácii) ich kultúrnych štandardov, resp. schém myslenia a správania sa.

Kvalitná vertikálna i horizontálna komunikácia v rámci pracovných tímov so zastúpením cudzincov znamená minimalizovanie konfliktov. Minimalizovanie konfliktov zasa vytvára pôdorys pre zdravé a korektné vzťahy nielen medzi manažmentom a zamestnancami, medzi pracovnými tímami navzájom, ale v bežnom dennom styku aj medzi zamestnancami.Zdravé a korektné vzťahy vytvárajú..., ale už nepokračujme. Podčiarknuté a zrátané, pohoda na pracovisku. A keď sa k tomuto stavu pridá aj včasná a kvalitná práca, pomaly sa dostávame do ideálneho stavu. Naznačenú príčinnú súvislosť medzi komunikáciou na pracovisku so zastúpením cudzincov, minimalizovaním konfliktov a pracovnými výsledkami si aj zásluhou pôsobenia nadnárodných firiem začína na Slovensku uvedomovať čoraz viac špičkových manažérov.

Zručnosti efektívnej interkultúrnej mediácie

Na prevencii pred vznikom konfliktov na pracoviskách so zastúpením zahraničných zamestnancov sa významnou mierou podieľa aj vytvorenie vhodnej komunikačnej atmo­sféry. Interkultúrna/interetnická/interreligiózna komunikácia (ďalej budeme pracovať len s pojmom interkultúrna komunikácia) patrí aj vo svete medzi pomerne mladé disciplíny. Počiatky jej formovania nájdeme v 40. rokoch 20. storočia, kedy bola súčasťou jazykovej a kultúrnej prípravy amerických diplomatov.

Z tohto prostredia čerpal i americký antropológ Eward T. Hall vo svojej knihe „The Silent Language“ vydanej v roku 1959, ktorá sa stala východiskom mnohých ďalších prác z oblasti interkultúrnej komunikácie. Odborníci sa začali dôkladnejšie zaoberať štúdiom komunikácie v kontexte kultúry a súčasne skúmaním kultúry z hľadiska zákonitostí komunikácie. Zároveň sa sústredili na význam interkultúrnej komunikácie pri rozvoji medziľudských vzťahov. Ako pozitívny signál treba vnímať i skutočnosť, že sa problematikou interkultúrnej komunikácie začali zaoberať odborníci z iných oblastí, o. i. z ekonomiky, manaž- mentu, personalistiky, riadenia podnikov a pod., ktorí si začali uvedomovať jej vplyv na efektivitu práce a pracovné výsledky.

Interkultúrna komunikácia spočíva v rozvíjaní vzťahov spoločenskej povahy medzi ľuďmi z rôznych kultúr, ktorí sa zdržiavajú v tom istom priestore a primárne má umožniť „žiť lepšie spoločne“. Ako druh kompetencie ju môžeme pova­žovať za schopnosť úspešnej komunikácie s ľuďmi z iných kultúr.

Jej základom je interkultúrna citlivosť a nastavenie kompatibility odlišných komunikačných štýlov v rámci jednotlivých kultúr.

Autor: JUDr. František Kutlík