Nová úprava premlčania spotrebiteľských nárokov

K poslednej novele Občianskeho zákonníka.

Autori: JUDr. Filip Petrinec, PhD.
Dátum publikácie: 15. 1. 2019


tt_spravodlivost-vahy_375x250

Základom novely Občianskeho zákonníka je zavedenie úplne nového ustanovenia § 54a. Táto zmena bola zavedená novelizačným zákonom č. 343/2018 Z. z., ktorý obsahuje výhradne dva novelizačné body Občianskeho zákonníka. Oba body sa týkajú otázky premlčania nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy.

Doplnenie tohto nového ustanovenia bolo vyvolané potrebou zosúladiť doterajšie právne predpisy s novým nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60 zo dňa 7. februára 2018. V tomto náleze Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Konkrétne išlo o nesúlad s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Zaujímavosťou tohto prípadu je, že konanie pred Ústavným súdom SR inicioval Okresný súd Košice II, ktorý prejednával uplatnenie nárokov z cca 50-eurovej pohľadávky telekomunikačného operátora. V tomto prípade súd dospel k predbežnému záveru, že ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je protiústavné.

Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré bolo dôvodom pre tento legislatívny zásah, znie nasledovne:

„Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“

Paradoxom tohto ustanovenia je skutočnosť, že hoci ide o právnu normu procesnej povahy, nachádza sa toto ustanovenie v hmotnoprávnom predpise, ktorým zákon o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenie vypovedá všeobecne o „orgáne rozhodujúcom o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“. Nevymedzuje sa teda výhradne len na všeobecné súdy, ale vzťahuje sa na akýkoľvek orgán, ktorý prejednáva nároky zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podstatná je však procesnoprávna povinnosť ustanovená voči danému orgánu.

Zákon totiž zaväzuje príslušný orgán k tomu, aby aj bez návrhu, teda ex offo, z vlastnej úradnej povinnosti prihliadal na široké spektrum okolností, ktoré spôsobujú oslabenie alebo akúkoľvek prekážku vo vzťahu k uplatňovaniu práva predávajúceho voči spotrebiteľovi. Na tieto okolnosti prihliada príslušný orgán aj bez toho, aby sa ich spotrebiteľ dovolával v prípadoch, kedy by to inak bolo potrebné. Ide teda o zvláštny prípad preklúzie práva predávajúceho, kedy právny nárok nie je možné uplatniť z dôvodu aktivity procesného orgánu.

Čo na to hovorí Ústavný súd SR?

Ústavný súd SR k veci uvádza, že povinné prihliadanie na premlčanie právneho nároku vedie k tomu, že sa súd zo zákona „straní“ žalovanému, resp. mu poskytuje právnu pomoc.

Ide teda o potvrdenie mojej tézy, že v danom prípade ide o „nevšedné“ ustanovenie preklúzie. Správny výraz pre tento právny paradox zavedený § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, však nie je slovo „preklúzia“. (Pochybnosti o pomenovaní tohto inštitútu vzniesol aj Ústavný súd SR v bode 50 nálezu)

Správne pomenovanie je „nahrádzanie procesnej iniciatívy spotrebiteľa súdom“. Teda súd nerozhoduje nestranne vo veci, ale z titulu tejto zákonnej povinnosti poskytuje spotrebiteľovi de facto právnu pomoc.

Toto zákonné ustanovenie nie je možné prirovnať ani k ochrane spotrebiteľa pred nekalými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza:

Dôvody uvádzané zákonodarcom a vládou (zúčastnenými na prejednaní veci pred Ústavným súdom SR) na podporu § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa nekorešpondujú s jeho obsahom (problém nevzdelaného spotrebiteľa nie je nijako špecificky spotrebiteľský, rovnako nevzdelaný môže byť účastník v bežnom občianskoprávnom spore) a otázka vzdelaného/nevzdelaného spotrebiteľa je otázkou právnej pomoci v konaní, ktorú možno riešiť cez bezplatnú právnu pomoc, možnosť zastupovania spotrebiteľov združeniami (čo inak existuje aj dnes v Civilnom sporovom poriadku), a nie cez hmotnoprávnu úpravu v procesnoprávnom kabáte.

Samotný Ústavný súd SR teda potvrdzuje, že toto ustanovenie predstavuje nahrádzanie právnej pomoci, resp. výkon procesných úkonov, ktoré by mal spotrebiteľ vykonať sám z vlastnej iniciatívy.

Ďalej Ústavný súd SR o. i. uvádza:

„Možno konštatovať, že právna úprava je príliš jednostranná, a to už samotným procesom, ako aj tým, že v istom zmysle prezumuje nekalosť daných dlhov. (nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy pozn. aut.)

Spotrebiteľské právo je zaiste súčasťou vytvárania spoločenskej kohézie, ale aktuálna právna úprava svojou zjednodušujúcou priamočiarosťou vykazuje asymetriu, pretože všetkých dodávateľov (veriteľov) stavia akoby na stranu tých „zlých“ a spotrebiteľov na stranu tých „ublížených“.“

Celé znenie príspevku nájdete v produkte EPI Odborné články:  

Nová úprava premlčania spotrebiteľských nárokov v Občianskom zákonníku

Autor: JUDr. Filip Petrinec, PhD.

Súvisiace odborné články

Súvisiace autorsky spracované rozhodnutie súdu

Súvisiace dôvodové správy

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené