Nehnuteľnosti v nových rozhodnutiach súdov

Povolenie vkladu, ochrana vlastníckeho práva, nadobudnutie od neoprávneného.

Dátum publikácie: 30. 8. 2018


tt_sudcovske-kladivko-domcek-zeleny.jpg

Vklad do katastra nehnuteľností

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. februára 2018, sp. zn. 6Sžr/20/2017

Ustanovenie § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov je kogentného charakteru, a preto nie je povinnosťou katastrálneho orgánu prerušiť katastrálne konanie a vyzývať jeho účastníkov na doplnenie alebo opravu zmluvy, pretože správny orgán nielenže nemá povinnosť, ale ani oprávnenie nahrádzať vôľu účastníkov zmluvy, keďže ide o chýbajúce podstatné náležitosti zmluvy a došlo by k hmotnoprávnemu zásahu do samotnej podstaty zmluvy. V takomto prípade nie je možné vzniknutý nedostatok zmluvy zhojiť výzvou na jej doplnenie alebo opravu alebo dodatočne ho konvalidovať dodatkom k zmluve, a preto ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu s účinkami ex tunc, na ktorú musí katastrálny orgán prihliadnuť ex offo a návrh na vklad vlastníckeho práva z predmetnej zmluvy zamietnuť.

 

K povinnosti skúmať skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 16. januára 2018, sp. zn. 4 Sžr 8/2017

I. Účelom konania o návrhu na vklad je kontrola dodržania zákonných podmienok pri nakladaní s nehnuteľnosťami. Zjednodušene možno povedať, že okresný úrad má vo vkladovom konaní skúmať platnosť zmluvy a oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou. Okresný úrad preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či súd dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.
II. Hodnovernosť údajov katastra treba interpretovať tak, že údaje katastra sú zapisované zákonom ustanoveným postupom len na základe relevantných a hodnoverných podkladov a ten, kto ich používa, koná v dobrej viere (ak mu nie je známe niečo iné). Záväznosť údajov katastra zase znamená povinnosť používať tieto údaje podľa ustanovenia § 71 katastrálneho zákona. Osoby, ktoré spochybňujú hodnoverné údaje katastra, sú povinné preukázať opak, t.j. vyvrátiť ich. Rovnako to platí aj pri spochybnení správnosti záväzných údajov katastra. Podľa dôvodovej správy k pôvodnému zneniu katastrálneho zákona, „vyvrátiť hodnovernosť (a tým aj záväznosť) možno právoplatným rozhodnutím kompetentného štátneho orgánu a na základe podnetu, ktorý katastrálny úrad po prešetrení uzná za oprávnený. Takto vyvrátené údaje katastrálny úrad opraví“. Je potrebné dôsledne rozlišovať medzi spochybnením a vyvrátením hodnovernosti údajov katastra. Údaje, ktorých hodnovernosť bola vyvrátená, sa v zmysle ustanovenia § 71 ods. 3 katastrálneho zákona nesmú používať.

Prevod nehnuteľnosti získanej na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy na tretiu osobu s účinkami nadobudnutia od neoprávneného

Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 9. januára 2018, sp. zn. 28 Cdo 4032/2016

Ak prevedie kupujúci nehnuteľnú vec získanú absolútne neplatnou kúpnou zmluvou na tretiu osobu s účinkami nadobudnutia od neoprávneného, je povinný vydať predávajúcemu peňažnú náhradu vo výške obvyklej ceny prevedenej veci.

Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti katastrálneho úradu a vznikom škody

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 7. júna 2017, sp. zn. 7 Cdo 208/2016

 I. Ak katastrálny úrad nerozhodne o návrhu na vklad v určenej lehote, nemôže len z titulu dopustenia sa uvedenej procesnej nesprávnosti (bez ďalšieho) zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí lehoty, v ktorej mal rozhodnúť o vklade, do rozhodnutia o vklade, a čo malo negatívny dopad na majetok účastníka katastrálneho konania. V prejednávanej veci však došlo nielen k uvedenej procesnej nesprávnosti svedčiacej záveru o nesprávnom úradnom postupe, ale aj k celému radu ďalších nesprávnych rozhodnutí, ktorých vplyv na následok, ktorý nastal, odvolací súd nevyhodnotil s poukazom na odvolaciu argumentáciu žalobkyne. Tieto otázky boli pritom podľa názoru dovolacieho súdu s ohľadom na okolnosti daného prípadu pre posúdenie veci podstatné a pre nedostatok ich riešenia v rozhodnutí odvolacieho súdu ich nemohol posudzovať a prípadne riešiť dovolací súd.
II. Ako už bolo uvedené, odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia nerozlišoval podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia od nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, t. j. vzťah príčiny a následku. Dovolací súd zdôrazňuje, že otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. V danom prípade ide o zodpovedanie otázky, či nesprávny úradný postup katastrálneho úradu a v nadväznosti naň vydané nezákonné rozhodnutia boli len jednými článkami reťazca príčin, avšak nie rozhodujúcimi, alebo tieto skutočnosti boli tými v reťazci príčin, ktoré viedli neodvratne k spôsobeniu škody (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo 11/2010 z 31. januára 2012), a preto následná skutočnosť (vyhlásenie konkurzu a speňaženie majetku úpadcu) nemôže byť braná do úvahy (nemožno na ňu brať zreteľ).

Dobromyseľnosť držby vyžaduje prítomnosť titulu nadobudnutia vlastníctva

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2017, sp. zn. 3 Cdo 17/2016

Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva. Vlastníctvo (okrem prípadov nadobudnutia ex lege) sa nadobúda najmä dedením, kúpou, darovaním, výmenou. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná.

Ďalšie nové rozhodnutia ohľadom nehnuteľností a stavieb nájdete v produkte Rozhodnutia súdov:

  • K označeniu nehnuteľnosti v návrhu na neodkladné opatrenie podanému spolu s návrhom vo veci samej, sp. zn. 7Co 625/2016

  • K naliehavému právnemu záujmu v prípade žaloby na určenie vlastníctva podanej proti tomu, kto nie je v katastri evidovaný ako vlastník. sp. zn. 14Co/819/2014

  • K možnosti využiť všetky druhy žalôb na ochranu vlastníckeho práva po zániku darovacieho vzťahu, sp. zn. I. ÚS 491/2015

  • K povinnosti žalobcu skúmať identitu ostatných spoluvlastníkov v pozemnoknižných vložkách a archívoch pri vyporiadaní spoluvlastníctva, sp. zn. 10Co/202/2017

  • Neodkladné opatrenie a primeranosť zásahu do vlastníckeho práva dlžníka, sp. zn. 8Cob/126/2016

  • K ohláseniu realizácie stavby – oporného múra z pohľadu stavebného zákona, sp. zn. 3 Sžk 8/2016
  • Nesúlad označenia predmetu stavby v stavebnom povolení s kolaudačným rozhodnutím vs. jeho zákonnosť, sp. zn. 3 Sžk 8/2016

  • Zmena stavu zápisu spoluvlastníckeho práva v katastri nehnuteľností súdnym rozhodnutím, sp. zn. 30 Cdo 3762/2016

  • K postupu súdu pri posudzovaní podmienok vydržania vlastníckeho práva, sp. zn. 22 Cdo 5756/2015

  • Povaha rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva, sp. zn. 22 Cdo 5582/2016
  • K procesnému úspechu v konaní o určenie vlastníckeho práva k viacerým pozemkom, sp. zn. 22 Cdo 1897/2015

Súvisiace videoškolenia

Súvisiace odborné články

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2018, všetky práva vyhradené