Nárok na vydanie veci v prípade nezaplatenia kúpnej ceny a dohodnutej výhrady vlastníctva

V kúpnej zmluve bola dohodnutá výhrada vlastníctva. Žalovaný nevyplatil celú kúpnu cenu. Krajský súd Trnava rozhodol, že žalobca na vrátenie veci nemá nárok.

Dátum publikácie: 12. 2. 2019


Rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 29. októbra 2018, sp. zn. 21Cob 89/2017 

 Z odôvodnenia:

Medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim uzavretá písomná kúpna zmluva č. 1/2009, ktorej predmetom bol predaj a kúpa uvedeného vibračného lisu. Kúpna zmluva obsahuje ods. 5.2, podľa ktorého predmet zmluvy do vlastníctva kupujúceho prechádza až uhradením kompletnej ceny predmetu zmluvy. Žalobca tento lis žalovanému aj reálne odovzdal 2. júna 2009. V tento deň bol ku kúpnej zmluve uzavretý dodatok č. 1, v ktorom sa žalobca so žalovaným dohodli na zaplatení kúpnej ceny v mesačných splátkach po 4.000 € počnúc 30. júnom 2009 a končiac 30. júnom 2010. Žalovaný zaplatil do júna 2014 z týchto splátok sumu približne 37.000 €, neuhradených zostalo približne 15.500 €.  Voči žalovanému bolo začaté reštrukturalizačné konanie. Žalobca si svoju pohľadávku z uvedenej kúpnej zmluvy do tohto reštrukturalizačného konania neprihlásil. Následne sa žalobca domáhal voči žalovanému vydania vibračného lisu typu na tom základe, že má k nej vlastnícke právo v dôsledku dohodnutej výhrady vlastníckeho práva v kúpnej zmluve č. 1/2009, ktorou tento lis predal žalovanému.

Právna veta:

I. Z § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník celkom zjavne vyplýva, že vlastník sa nemôže domáhať vydania veci od kohokoľvek, kto ju má u seba, ale len od toho, kto ju má u seba protiprávne, teda kto nemá žiadne právo mať u seba. Právo mať vec u seba sa môžete zakladať, či už na zákone (napr. zádržné právo podľa § 151s Občianskeho zákonníka), alebo na dohode (zmluve) s vlastníkom. Typickým príkladom je napr. zmluva o výpožičke alebo nájomná zmluva, kedy sa vlastník nemôže voči nájomcovi ani vypožičiavateľovi domáhať počas trvania zmluvy vydania svojej veci ani s odkazom na § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože sám súhlasil s tým, že vec bude v držbe inej osoby. Preto ju táto osoba nemôže držať „neoprávnene“ v zmysle citovaného ustanovenia.

II. Predávajúci tak počas trvania kúpnej zmluvy nie je oprávnený domáhať sa vydania predmetu kúpy od kupujúceho, pretože by tým konal v rozpore so svojou povinnosťou vyplývajúcou z § 411 Obchodného zákonníka („Obch. zák.“). Povinnosť uvedená v tomto ustanovení sa totiž na predávajúceho vzťahuje bez ohľadu na to, či spolu s odovzdaním veci prechádza na kupujúceho aj vlastnícke právo. Naopak, povinnosť predávajúceho odovzdať tovar kupujúcemu je od úpravy prechodu vlastníckeho práva oddelená, čo zreteľne vyplýva z jeho osobitnej úpravy v § 444 a § 445 Obchodného zákonníka. Predávajúci je teda povinný odovzdať kupujúcemu vec aj v prípade, že v kúpnej zmluve si dojednali výhradu vlastníckeho práva, teda výhradu, že vlastnícke právo prejde na kupujúceho až zaplatením kúpnej ceny (§ 445 Obch. zák.). Ani dohodnutie si výhrady vlastníckeho práva samo osebe totiž nezbavuje predávajúceho povinnosti odovzdať kupujúcemu tovar v lehotách upravených v § 414 až § 416 Obch. zák., čo v prípade absencie inej dohody znamená jeho dodanie v primeranej lehote. Kupujúci je po dodaní tovaru oprávnený mať tento tovar u seba, pretože práve dodanie tovaru je jedna zo základných povinností predávajúceho podľa kúpnej zmluvy, čomu korešponduje právo kupujúceho mať tovar na základe zmluvy u seba. Toto právo kupujúceho by mohlo zaniknúť jedine v prípade, že by došlo k zrušeniu, príp. inému zániku samotnej kúpnej zmluvy, teda k odpadnutiu právneho dôvodu, na základe ktorého je kupujúci oprávnený mať tovar u seba.

Celé znenie rozhodnutia sp. zn. 21Cob 89/2017 

Súvisiace komentované ustanovenia

Súvisiace eurokódex komentované ustanovenia

Súvisiace autorsky spracované rozhodnutie súdu

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené