Náhrada škody od štátu v daňových veciach

Pokiaľ dôjde k vydaniu nezákonného rozhodnutia zo strany príslušného štátneho orgánu, poškodený má možnosť za splnenia zákonných podmienok uplatniť si nárok na náhradu škody z dôvodu zodpovednosti štátu pri výkone verejnej moci. V príspevku sa venujeme rozboru platnej a účinnej právnej úpravy, vymedzujeme zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti štátu a v závere upriamujeme pozornosť na viaceré súdne rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania daňových predpisov.

Úvod

V priebehu uplatňovania právnych predpisov vo všeobecnosti a osobitne tiež daňovo-právnych predpisov je možné identifikovať situácie, v ktorých dôjde k vydaniu nezákonného rozhodnutia, resp. v ktorých je zo strany príslušného štátneho orgánu uplatnený nesprávny postup. V takýchto a obdobných prípadoch je potrebné osobitne vyhodnotiť otázku, či sú splnené zákonom stanovené predpoklady na uplatnenie nároku na náhradu škody z dôvodu zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej moci. V tomto príspevku sa venujeme rozboru platnej a účinnej právnej úpravy, vymedzujeme zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti štátu a v závere upriamujeme pozornosť na viaceré súdne rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania daňových predpisov, príp. súvisiacich s postupom orgánov finančnej správy.

Na účely tohto príspevku vychádzame primárne z právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o zodpovednosti za škodu“). Primerane taktiež zohľadňujeme východiská interpretácie tohto právneho predpisu uvedené v dôvodovej správe k návrhu tohto zákona a vychádzame tiež z aktuálnej odbornej diskusie na túto tému, ako aj z relevantnej rozhodovacej činnosti súdov.

Ústavnoprávne východiská

Pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je potrebné v úvode poukázať na ústavnoprávne východiská tohto právneho režimu. Ústava SR obsahuje vo svojej druhej hlave pojednávajúcej o základných právach a slobodách aj úpravu práva na súdnu a inú právnu ochranu, a to v siedmom oddiele. V tomto zmysle z čl. 46 ods. 3 Ústavy SR vyplýva, že každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Z pohľadu subjektov základného práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je dôležité zvýrazniť, že toto právo sa v zmysle Ústavy SR priznáva všetkým. To znamená fyzickým osobám bez ohľadu na skutočnosť, či ide o občana Slovenskej republiky, cudzinca alebo osobu bez štátnej príslušnosti. Rovnako aj právnickým osobám sa priznáva právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Z pohľadu daňového práva to znamená, že právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci sa priznáva všetkým daňovým subjektom bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, t. j. v praktickom pohľade sa vzťahuje tak na slovenských daňových rezidentov, ako aj na daňových nerezidentov.

Vybrané osobitosti náhrady škody v daňových veciach

4.1 Súbeh nároku na náhradu škody a nároku na vrátenie daňového preplatku s úrokom

4.2 Zodpovednosť štátu za škody – trestné konanie vs. daňové konanie

4.3 Konanie o zodpovednosti štátu za škodu vs. daňové konanie

4.4 Zamestnanec daňového úradu vs. zodpovednosť štátu podľa zákona o náhrade škody

4.5 Zákon o náhrade škody vs. pôvodná právna úprava

4.6 Nesprávny postup daňového úradu pri kompenzácii pohľadávky daňového úradu voči pohľadávke daňového subjektu

4.7 Nezaregistrovanie platiteľa DPH vs. škoda a ušlý zisk

4.8 Nesprávny úradný postup vs. vznik povinnosti zaplatiť daň

4.9 Postup colného úradu vs. ušlý zisk