Smernica o riadení a hodnotení rizík v subjekte verejnej správy/územnej samosprávy

Vzor

Smernica o riadení a hodnotení rizík
v subjekte verejnej správy/územnej samosprávy

Dodatok: Je možné vykonávať riadenie rizík písomne, respektíve s využitím informačných systémov, napríklad v rámci systému RIS v module Riadenie rizík. Smernica ako vzor do praxe vyplýva z nového Metodického usmernenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/011160/2024-1411 k riadeniu rizík s účinnosťou od 29. mája 2024.

I.
Základné ustanovenia

1. Tento pokyn upravuje v rámci subjektu verejnej správy ............. (upraví sa interne na vlastné podmienky a potreby subjektu verejnej správy alebo územnej samosprávy, ďalej spravidla len subjekt alebo organizácie subjektu) riadenie rizík v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v našej smernici len „zákon o finančnej kontrole a audite“) v spojitosti vnútorným aktom riadenia – Smernicou o finančnej kontrole č. ........ zo dňa ........ v znení ........ (upraví sa interne u Vás podľa vlastnej evidencie smerníc a ich relevantnosti). Tento vnútorný akt riadenia nadväzuje na aktuálne Metodické usmernenie sekcie auditu a kontroly Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/011160/2024-1411 k riadeniu rizík z júna 2024.

2. Riadenie rizík a ich hodnotenie sa realizuje v dôvodu existencie subjektu verejnej správy, a to podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“).

Dodatok autora k úvodu smernice:

Ciele a úlohy orgánov verejnej správy sú určené osobitnými zákonmi, na ich zabezpečenie orgány verejnej správy vypracujú organizačnú štruktúru a nastavia jednotlivé procesy. V rámci jednotlivých procesov je potrebné identifikovať priamo prirodzené riziká, ktoré daný proces môžu ovplyvňovať, a k týmto rizikám priradiť spôsob zmiernenia a riadenia týchto rizík.

Orgán verejnej správy je podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinný vytvoriť, zachovávať a rozvíjať finančné riadenie, v rámci ktorého zabezpečuje riadenie rizika a finančnú kontrolu tak, aby sa pri plnení zámerov a cieľov subjektu predchádzalo porušovaniu všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, osobitných predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa SR poskytujú finančné prostriedky zo zahraničia. Riadenie rizík má preventívny charakter a má napomôcť tomu, aby správnym identifikovaním a riadením rizík nedochádzalo k vzniku nedostatkov, resp. bola miera ich dosahu na činnosť subjektu čo najmenšia.

Odporúča sa mať vypracovanú smernicu k riadeniu rizík, pretože formalizácia procesov vykonávaných subjektom, napríklad vo forme vnútorného predpisu, prispieva k lepšiemu pochopeniu samotného procesu nielen pre zamestnancov, ktorí uvedený proces vykonávajú, ale predovšetkým umožňuje včasné odhalenie rizík, ktoré môžu v súvislosti s vykonávaným procesom nastať, a tak zabezpečiť prijatie adekvátnych opatrení na odstránenie, resp. zníženie potenciálnych rizík.

II.
Základné pojmy a úkony

Na účely tohto pokynu sa rozumie:

a) analýzou rizík systematický postup, keď sa riziká včas rozpoznávajú, vyhodnocujú a poskytujú informácie o tom, aké sú prijaté opatrenia, aby sa zvládli predpokladané nežiaduce dosahy, teda najmä pochopenie povahy rizika a stanovenie miery rizika,

b) elimináciou identifikovaného rizika znižovanie miery dosahu identifikovaného rizika a/alebo pravdepodobnosti jeho výskytu, ktoré vedie k najnižšiemu možnému stupňu významnosti rizika,

c) externými rizikami riziká ovplyvňované externými faktormi, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť dosiahnutie cieľov orgánu verejnej správy; orgán verejnej správy spravidla nemá naň vplyv (pozn.: napríklad finančné riziká, strategické riziká, iné riziká ako prírodné činitele a podobne),

d) internými rizikami riziká ovplyvňované internými faktormi

(pozn.: spomenieme riziká ako stratégia a štruktúra orgánu verejnej správy, charakter činností, organizačné zmeny a fluktuácia zamestnancov, odbornosť zamestnancov, práca s verejnosťou, informačné systémy, úroveň vnútorného kontrolného systému, personálna politika a podobne),

e) identifikáciou rizík vyhľadávanie, definovanie rizika v rámci vykonávaných procesov jednotlivých organizačných útvarov a má za cieľ určiť, v akej miere je organizácia vystavená neistote vyplývajúcej z možných nežiaducich následkov,

f) hodnotením rizík určenie stupňa miery významnosti rizika, riziko sa meria na základe jeho pravdepodobnosti vzniku rizikovej udalosti a následku na orgán verejnej správy v prípade vzniku rizikovej udalosti,

g) neprijateľnou úrovňou rizika nevyhnutné prijatie opatrení na jeho zníženie,

h) nežiaducim dosahom výsledok pôsobenia určitej udalosti, ktorá spočíva predovšetkým v ohrození alebo následkoch na majetku alebo právach štátu, narušení bezpečnosti informácií, nehospodárnom, neúčelnom a neefektívnom ...