Zohľadňovanie rozhodnutí iných členských štátov Európskej únie v trestných veciach

JUDr. Anna Ondrejová, LLM. je absolventkou Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Titul LLM získala na Nottingham Trent University. Od skončenia štúdia pôsobí na prokuratúre, ostatných 20 rokov na medzinárodnom odbore Generálnej prokuratúry SR. Už tretie obdobie je členkou skupiny expertov Európskej komisie pre politiku EÚ v oblasti trestného práva a je tiež členkou Európskej siete akademikov pre trestné právo (ECLAN). Je autorkou či spoluautorkou viacerých monografií a odborných článkov uverejnených v našich aj zahranič­ných odborných časopisoch a medzinárodných štúdií, publikovaných v zahraničných zborníkoch. Prednášala na medzinárodných kon­ferenciách organizovaných Akadémiou európskeho práva (ERA), Radou Európskej únie, Európskou komisiou a inými európskymi inštitúciami a vysokými školami. Pôsobila ako členka medzirezortnej komisie pre zastupovanie SR pred súdmi EÚ a ako poradca zástupcu SR pred súdmi EÚ sa zúčastnila aj na ústnych pojednávaniach pred týmto súdom.

Podľa našej právnej úpravy uloženie súhrnného trestu neprichádza do úvahy, ak skorší rozsudok bol vydaný súdom iného štátu, a to ani vtedy, ak bol vydaný súdom členského štátu Európskej únie. Je takáto právna úprava v súlade s právom Európskej únie, vrátane judikatúry Súdneho dvora Európskej únie? Ako treba postupovať v prípade nesúladu?

Podľa § 7b ods. 1 Trestného zákona (ďalej len „TZ“), nazvaného „Výkon a zohľadnenie rozhodnutia iného štátu“: „Rozhodnutie súdu iného štátu v trestnej veci možno na území Slovenskej republiky vykonať alebo môže mať iné právne účinky, len ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva alebo zákon“.

Z názvu ako aj z obsahu tohto ustanoveniavyplýva, že je rozdiel medzi výkonom rozhodnutia iného štátu a zohľadnením rozhodnutia iného štátu.

Podľa § 515 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „TP“): „Vykonať rozhodnutie súdu iného štátu v trestnej veci (ďalej len "cudzie rozhodnutie"), ktorým sa uložil trest, možno na území Slovenskej republiky, len ak bolo uznané slovenským súdom.“ Nasledujúce ustanovenia TP stanovujú podmienky uznania a upravujú uznávacie konanie.

Podľa § 7b ods. 2 TZ: „Právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky“. Toto ustanovenie TZ sa vzťahuje aj na také právoplatné odsúdenia súdom iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „ČŠ“) v trestnom konaní, ktoré neboli uznané slovenským súdom.

Podľa § 488a ods. 1 TP: „Zohľadnenie právoplatného odsúdenia súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní vykoná orgán činný v trestnom konaní a súd.“ Zohľadniť takéto odsúdenie „rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky“ znamená, že účinky odsúdenia vyhláseného v inom ČŠ by mali byť rovnocenné účinkom vnútroštátneho rozhodnutia v predsúdnom konaní, v súdnom konaní a vo vykonávacom konaní, malo by byť vzaté do úvahy pri posúdení trestnej minulosti páchateľa, posúdení recidívy, určení druhu uplatniteľného trestu aj spôsobu jeho vykonania.

Tento všeobecný princíp zohľadňovania právoplatných rozsudkov súdov ČŠ v trestných veciach je potrebné uplatniť aj v súvislosti s ukladaním „ďalšieho trestu“ v zmysle § 43 TZ, podľa ktorého: „Ak súd odsudzuje ...