Právna pomoc v oblasti trestných vecí a jej teoretické východiská

JUDr. Jana PEŠOUTOVÁ
Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave
Katedra trestného práva a kriminológie

PEŠOUTOVÁ, J.: Právna pomoc v oblasti trestných vecí a jej teoretické východiská; Justičná revue, 66, 2014, č. 5, s. 665 – 672.

V medzinárodnom spoločenstve dochádza veľmi často k situáciám, v ktorých jeden štát pre nedostatok procesnej spôsobilosti nedokáže vykonať procesné úkony, resp. dôkazy v trestnom konaní, potrebné pre spravodlivé potrestanie páchateľa trestného činu. Vtedy je štát nútený požiadať o pomoc iný štát spoločenstva. Potreba úpravy konkrétnych vzájomných vzťahov medzi štátmi vytvorila priestor pre vznik inštitútu právnej pomoci pre oblasť trestných vecí, ktorý okrem medzinárodných prameňov upravuje aj zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v ust. §§ 477 – 552 v Piatej časti s názvom Právny styk s cudzinou. Rozborom základných teoretických východísk a pojmových vymedzení poskytovania medzinárodnej súčinnosti, tvoriacich celkovú štruktúru právneho styku s cudzinou, máme ambíciu priblížiť jej súčasnú úpravu v národnom poriadku Slovenskej republiky.

Samotný pojem „medzinárodná právna pomoc“ určuje nutnosť existencie konkrétneho vzťahu, ktorého základom je cudzí, respektíve medzinárodný prvok. V prípade medzinárodnej právnej pomoci je za cudzí prvok považovaný iný štát, pričom vzťah s ním je potvrdený medzinárodnou zmluvou.

Vo všeobecnosti ukladá štátom povinnosť poskytovať si vzájomnú pomoc v trestných veciach, vo vzťahu k zločincom podľa medzinárodného práva. Vzhľadom na uvedené je medzinárodná právna pomoc upravená predovšetkým v medzinárodných zmluvách. Medzinárodnou zmluvou sa pre účely právneho styku s cudzinou [podľa § 477 písm. a) Trestného poriadku] rozumie vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. Pravidlá pre uzatváranie medzinárodných zmlúv a zmluvnú prax – schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 743 z 29. októbra 2009 – stanovili článkom 35 a nasl. povinnosť vyhlásenia medzinárodnej zmluvy v zbierke zákonov najneskôr v deň nadobudnutia jej platnosti. Medzinárodné právo uznáva medzinárodnú zmluvu platnou vtedy, ak bola „subjektom spôsobilým uzatvárať medzinárodné zmluvy riadne prejavená vôľa“, KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné – všeobecná a osobitná časť; Bratislava: Iura Edition, 2008, s. 407. pričom jej regulačná funkcia musí byť dodržaná. ...