Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci – vybrané otázky

Obsah:

Úvod

1. Ústavnoprávne východiská

2. Východiská zákonnej právnej úpravy

3. Zodpovednosť štátu za škodu

3.1 Rozsah zodpovednosti štátu

3.2 Orgány konajúce v mene štátu

3.3 Nezákonné rozhodnutie

3.4 Nesprávny úradný postup

3.5 Predbežné prerokovanie nároku

3.6 Rozsah náhrady škody

3.7 Premlčanie

4. Vybrané osobitosti náhrady škody v daňových veciach

4.1 Súbeh nároku na náhradu škody a nároku na vrátenie daňového preplatku s úrokom

4.2 Zodpovednosť štátu za škody – trestné konanie vs. daňové konanie

4.3 Konanie o zodpovednosti štátu za škodu vs. daňové konanie

4.4 Zamestnanec daňového úradu vs. zodpovednosť štátu podľa zákona o náhrade škody

4.5 Zákon o náhrade škody vs. pôvodná právna úprava

4.6 Nesprávny postup daňového úradu pri kompenzácii pohľadávky daňového úradu voči pohľadávke daňového subjektu

4.7 Nezaregistrovanie platiteľa DPH vs. škoda a ušlý zisk

4.8 Nesprávny úradný postup vs. vznik povinnosti zaplatiť daň

4.9 Postup colného úradu vs. ušlý zisk

Záver

Úvod

V priebehu uplatňovania právnych predpisov vo všeobecnosti a osobitne tiež daňovo-právnych predpisov je možné identifikovať situácie, v ktorých dôjde k vydaniu nezákonného rozhodnutia, resp. v ktorých je zo strany príslušného štátneho orgánu uplatnený nesprávny postup. V takýchto a obdobných prípadoch je potrebné osobitne vyhodnotiť otázku, či sú splnené zákonom stanovené predpoklady na uplatnenie nároku na náhradu škody z dôvodu zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej moci. V tomto príspevku sa venujeme rozboru platnej a účinnej právnej úpravy, vymedzujeme zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti štátu a v závere upriamujeme pozornosť na viaceré súdne rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania daňových predpisov, príp. súvisiacich s postupom orgánov finančnej správy.

Na účely tohto príspevku vychádzame primárne z právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o zodpovednosti za škodu“). Primerane taktiež zohľadňujeme východiská interpretácie tohto právneho predpisu uvedené v dôvodovej správe k návrhu tohto zákona a vychádzame tiež z aktuálnej odbornej diskusie na túto tému, ako aj z relevantnej rozhodovacej činnosti súdov.

1. Ústavnoprávne východiská

Pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je potrebné v úvode poukázať na ústavnoprávne východiská tohto právneho režimu. Ústava SR obsahuje vo svojej druhej hlave pojednávajúcej o základných právach a slobodách aj úpravu práva na súdnu a inú právnu ochranu, a to v siedmom oddiele. V tomto zmysle z čl. 46 ods. 3 Ústavy SR vyplýva, že každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Z pohľadu subjektov základného práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je dôležité zvýrazniť, že toto právo sa v zmysle Ústavy SR priznáva všetkým. To znamená fyzickým osobám bez ohľadu na skutočnosť, či ide o občana Slovenskej republiky, cudzinca alebo osobu bez štátnej príslušnosti. Rovnako aj právnickým osobám sa priznáva právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Z pohľadu daňového práva to znamená, že právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci sa priznáva všetkým daňovým subjektom bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, t. j. v praktickom pohľade sa vzťahuje tak na slovenských daňových rezidentov, ako aj na daňových nerezidentov.

V súvislosti s vyššie uvedeným ustanovením je potrebné súčasne poukázať aj na čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého práv uvedených čl. 46 Ústavy SR (t. j. vrátane práva na náhradu škody podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR sa možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré

tieto ustanovenia vykonávajú. Ako v tejto súvislosti uviedol vo svojej rozhodovacej činnosti Ústavný súd SR: „právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 ústavy nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (čl. 46 ods. 3 v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie“.II. ÚS 467/08, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2008, s. 1194.

Ako v tejto súvislosti uvádza J. Drgonec, základné právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj základné právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sa v Slovenskej republike priznáva v rozdielnom rozsahu podľa Ústavy SR a podľa Listiny základných práv a slobôd. Kým totiž Ústava SR dostupnosť obidvoch základných práv obmedzuje zákonom o náhrade škody, obidve základné práva v režime ochrany poskytnutej Listinou základných práv sa zaručujú bez vtesnávania do medzí zákona, preto sa ich podľa Listiny možno domáhať aj vtedy, ak Ústavou SR priznaná ochrana je nedostupná.Porov. DRGONEC, J. Základné právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, In. Justičná revue, 64, 2012, čl. 2, s. 179-207. Na účely tohto príspevku vychádzame výlučne z právnej úpravy uvedenej v Ústave SR vo väzbe na jednotlivé ustanovenia zákona o náhrade škody a v tomto rozsahu popisujeme jednotlivé právne možnosti domáhania sa náhrady škody.

2. Východiská zákonnej právnej úpravy

Podľa prechodných ustanovení k zákonu o zodpovednosti za škodu ...