Dôvodová správa k zákonu č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov

Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Návrh zákona bol vypracovaný na základe bodu B. 1 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 625 z 12. júna 2002, ktorým bol schválený Legislatívny zámer zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a ktorým bola ministerstvu spravodlivosti uložená úloha predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky v termíne do 31. decembra 2002 návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky požiadalo listom zo dňa 04. 11. 2002 o zmenu termínu predloženia návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci na 30. jún 2003. Uvedenú zmenu predseda vlády odsúhlasil.

Vzhľadom na to, že nebolo časovo možné predložiť návrh zákona tak, aby o ňom mohla Národná rada Slovenskej republiky rokovať už na júlovej schôdzi, navrhlo ministerstvo spravodlivosti opätovne zmenu termínu na predloženie návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z 30. júna 2003 na 30. august 2003.

Zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nadobudol účinnosť 1. júla 1969. Zmeny spoločenských pomerov za obdobie od 1. júla 1969, najmä nový pohľad na zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi, ako aj jurisdikcia Európskeho súdu pre ľudské práva, si vyžaduje legislatívne zmeny platného zákona upravujúceho zodpovednosť štátu za škodu. Rovnako čl. 71 Ústavy SR, prijatie zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov a zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky vytvárajú predpoklady na zakotvenie novej úpravy zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi vyšších územných celkov pri výkone štátnej správy, ale i zodpovednosť vyšších územných celkov za škodu, spôsobenú ich orgánmi pri výkone samosprávnych funkcií rozhodnutím týchto orgánov alebo ich nesprávnym úradným postupom.

Predkladaný návrh zákona upravuje zodpovednosť štátu za činnosť orgánov verejnej moci a upravuje aj zodpovednosť územnej samosprávy pri výkone samosprávnych funkcií v samostatnej pôsobnosti územnej samosprávy. Zároveň v rámci spoločných ustanovení obsahuje pre všetky orgány verejnej moci spoločnú právnu úpravu v prípadoch, keď je možná a žiaduca.

V súvislosti so zavedením samosprávy v našom právnom poriadku prestal byť štát výlučným nositeľom verejnej moci. Pri príprave návrhu zákona bolo teda nevyhnutné vysporiadať sa aj s týmto okruhom problémov a zákon koncipovať tak, aby sa vzťahoval nielen na štát, ale aj na územnú samosprávu. Zároveň bolo potrebné vyriešiť vzájomné vzťahy medzi územnou samosprávou, na ktorú bol prenesený výkon štátnej správy a štátom.

Návrh zákona upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym rozhodnutím. Druhý okruh bude predstavovať zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zároveň je v rámci zákona samostatne upravená zodpovednosť štátu za nezákonné zatknutie zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody, rozhodnutie o treste ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe.

Navrhovaná právna úprava bude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, ktorý je však nie je možné presne špecifikovať. Výška náhrady škody bude obdobne ako pri platnom zákone závisieť od toho, v akom rozsahu orgány verejnej moci svojim rozhodovaním porušujú zákony, alebo nesprávne postupujú a akú škodu týmto konaním spôsobia.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prerokovanie návrhu zákona Radou hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky nie je potrebné.

Návrh zákona prerokovala a s pripomienkami schválila Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 12. 08. 2003. Pripomienky Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky boli do materiálu zapracované.

Návrh zákona bol dňa 13. 08. 2003 predmetom rokovania Porady ekonomických ministrov, ktorá odporučila zvážiť účinnosť zákona vo väzbe na presné vymedzenie pojmu preneseného výkonu verejnej moci a nájsť nástroje na minimalizáciu rizika zneužívania zákona v praxi. Na návrh Porady ekonomických ministrov sa v návrhu zákona doplnilo ustanovenie, podľa ktorého bude viesť Ministerstvo financií Slovenskej republiky ústrednú evidenciu žiadostí o predbežné prerokovanie nároku a uhradených náhrad škôd podľa navrhovaného zákona.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu, medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003, ale predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
b) vyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 24

4. Problematika návrhu právneho predpisu:
a)
b) rozsudky ESD C 6/90 vo veci Francovich a Danila Bonifaci C 9/90, keďže sú prameňmi práva Európskych spoločenstiev
c) je upravená v práve Európskej únie v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý odkazuje na zachovávanie základných ľudských práv ...