Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným trestným stíhaním v kontexte aktuálnej rozhodovacej praxe

Mgr. Mário Mališ v roku 2019 úspešne ukončil právnickú fakultu na Univerzite Komenského v Bratislave. V advokácii pôsobí od roku 2017, keď popri štúdiu pracoval ako právny asistent v advokátskej kancelárii. Od roku 2019 pôsobí ako advokátsky koncipient. Vo svojej praxi sa zameriava najmä na oblasť sporového, správneho a trestného práva.

ÚVOD

Trestné stíhanie predstavuje výrazný zásah do psychickej (vo väzobných veciach) aj do fyzickej integrity stíhanej osoby. V prípade niekoľko ročného trestného stíhania (čo, žiaľ, v podmienkach SR nie je výnimkou), sa môžu v tejto súvislosti u stíhanej osoby prejaviť aj vážne, negatívne a neodstraniteľné následky na jej zdraví a v neposlednom rade aj na jej majetku.

Malo by preto byť v záujme štátu, aby orgány činné v trestnom konaní (ďalej aj OČTK) pristupovali dôsledne a obozretne ku každému trestnému stíhaniu a objektívne vyhodnocovali jeho opodstatnenosť počas celej doby jeho trvania. Automatické podávanie obžaloby bez hlbšieho a individuálneho posúdenia jej relevantnosti a možností úspechu v konaní pred súdom môže v konečnom dôsledku znamenať oslobodenie stíhanej osoby spod obžaloby. V takom prípade je zbytočne zahlcovaný súd, ale aj samotné OČTK, a takto vedené trestné stíhanie môže výrazným spôsobom negatívne zasiahnuť do bežného života stíhanej osoby. De lege lata však v právnom poriadku SR nie je upravená osobitná zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným trestným stíhaním.

1. Stručný prierez histórie až po súčasnosť

Zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci zákonodarca výrazne revidoval až prijatím zákona č. 514/2003 Z. z. Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 514/2003 Z. z.). Oproti zákonu č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení neskorších predpisov predstavoval nový (aktuálne platný) zákon viaceré zmeny.Z dôvodovej správy vyplýva, že zákonodarca odôvodnil prijatie novej zákonnej úpravy zmenou spoločenských pomerov za obdobie od 1. júla 1969, najmä novým pohľad na zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi, ako aj jurisdikciou Európskeho súdu pre ľudské práva.

Za najvýraznejšiu zmenu je možné označiť zavedenie inštitútu nemajetkovej ujmy. V novom zákone bolo podľa zákonodarcu potrebné rozšíriť súčasné chápanie práva na náhradu škody ako práva na náhradu skutočnej majetkovej škody i na chápanie náhrady škody ako „spravodlivého zadosťučinenia“. Tým sa rozšírili možnosti uplatnenia nároku na náhradu škody nielen na náhradu skutočnej majetkovej škody, ale aj na náhradu nemajetkovej ujmy. Náhrada škody by mala predstavovať „spravodlivé zadosťučinenie“ a zahŕňať napr. peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy (morálnu ujmu), ako i iné formy zadosťučinenia (napr. verejné ospravedlnenie, uverejnenie zrušujúceho rozsudku a stručného znenia odôvodnenia a pod.). Tá by mala zahŕňať ujmu spôsobenú poškodením občianskej cti, spôsobenú poškodením dobrej povesti, v dôsledku morálneho utrpenia v prípade zadržania, väzby, výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia, v dôsledku sťaženia spoločenského uplatnenia, inú preukázateľnú (a tiež preukázanú) nemajetkovú ujmu.Dôvodová správa k zákonu č. 514/2003 Z. z. Predmetnú ...