Záťaž teplom a záťaž chladom pri práci – zmeny účinné od 1. augusta 2019

V pracovnom prostredí okrem „klasických“ zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia, ako sú napríklad hluk, prach, chemické faktory, biologické faktory, vibrácie, ionizujúce žiarenie, ultrafialové žiarenie, infračervené žiarenie a lasery, pôsobia negatívne na zdravie aj ďalšie faktory, ktoré zaťažujú ľudský organizmus a negatívne ovplyvňujú najmä jeho fyziologické funkcie; medzi tieto faktory patrí aj záťaž teplom a záťaž chladom pri práci.

Povinnosti zamestnávateľov pri zabezpečení ochrany zdravia zamestnancov pri záťaži teplom a záťaži chladom pri práci sú legislatívne upravené v § 37 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 355/2007 Z. z.“).

1. augusta 2019 nadobudla účinnosť novela vykonávacieho predpisu zákona č. 355/2007 Z. z. – vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 227/2019 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.

Novelou vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci (ďalej „vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z. z.“) sa zohľadnili poznatky z praxe; upravili sa najmä ustanovenia týkajúce sa záťaže teplom a záťaže chladom na pracovisku spôsobenej nevhodnými stavebno-technickými podmien­kami pracoviska, upravili sa minimálne prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlh­kost­nej mikroklímy pre chladné obdobie roka, ochranné a preventívne opatrenia na zníženie nepriaznivého vplyvu záťaže teplom a záťaže chladom na zdravie zamestnancov, doplnili sa niektoré súvisiace pojmy, upravili sa triedy práce a s tým súvisiace príklady pracovných činností, pri ktorých sú zdôraznené najmä pracovné polohy, zapojenie končatín a činnosť jednotlivých svalových skupín.

V Slovenskej republike je ročne vystavených záťaži teplom a záťaži chladom pri práci približne 3,5 až 4,5 tisíc zamestnancov, ktorí pracujú na pracoviskách s vysokou mierou zdravotného rizika. K 31. 12. 2018 evidoval Úrad verejného zdravotníctva SR v centrálnom registri rizikových prác 4 424 zamestnancov vystavených záťaži teplom alebo záťaži chladom, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do kategórie 3 (rizikovú prácu).

Povinnosti zamestnávateľov pri záťaži teplom pri práci

Nadmernej záťaži teplom sú pri práci na vnútorných pracoviskách vystavení napríklad hutníci, taviči, sklári, pekári; pri prácach na vonkajších pracoviskách počas teplého obdobia roka za mimoriadne teplých dní aj poľnohospodári, stavební robotníci, cestári – asfaltéri a ďalšie profesie. Pri nadmernej zá­ťaži teplom môžu vzniknúť zdravotné ťažkosti až poškodenie zdravia v podobe únavy až vyčerpania z horúčavy, prehriatia organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosti, ospalosti, bolesti hlavy, závratov, nevoľnosti, kŕčov, bezvedomia, ale aj poškodenie kože v zmysle popálenín. Poškodenia zdravia spôsobené nadmernou záťažou teplom pri práci nie sú súčasťou zoznamu chorôb z povolania; zaraďujú sa medzi ochorenia súvisiace s prácou.

Zamestnávatelia sú povinní na ochranu zdravia zamestnancov pri záťaži teplom zabezpečiť najmä:

• Posúdenie záťaže teplom pri práci [§ 37 ods. 2 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z., § 30 ods. 1 písm. b) až e) zákona č. 355/2007 Z. z.].

Posúdenie zdravotného rizika sa vykonáva pri činnostiach, pri ktorých je predpoklad záťaže teplom na vnútornom pracovisku z technologických dôvodov alebo pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku za mimoriadne teplých dní (deň, počas ktorého teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahla hodnotu vyššiu ako 30 °C). Posúdenie zdravotného rizika na pracovisku vykoná pracovná zdravotná služba, vypracuje posudok o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika a podľa miery zdravotného rizika navrhne zamestnávateľovi opatrenia na zníženie alebo odstránenie rizika.

Posudok o riziku je písomný dokument, ktorý obsahuje najmä popis vykonávanej činnosti, druh, trvanie a úroveň záťaže teplom a plán riadenia rizika. Súčasťou posudku o riziku je kategorizácia prác z hľadiska zdravotného rizika. Orgány verejného zdravotníctva vyžadujú posudok o riziku od zamestnávateľa pri výkone štátneho zdravotného dozoru na pracovisku.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika pracovnou zdravotnou službou aj pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika, a okrem toho aj pravidelne vo frekvencii raz za 18 mesiacov, ak zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do kategórie 2 a vo frekvencii raz ročne, ak zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do kategórie 3 (rizikovú prácu).

Záťaž teplom pri práci na vnútornom pracovisku sa hodnotí podľa operatívnej teploty alebo výslednej teploty guľového teplomeru v spojení s relatívnou vlhkosťou vzduchu a rýchlosťou prúdenia vzduchu. Kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie (meranie) faktorov te­pel­no­-vlhkostnej mi­kroklímy vykonávajú odborne spôsobilé osoby, ktorých celoslovenský register vedie a uverejňuje na svojej webovej stránke Úrad verejného zdravotníctva SR (www.uvzsr.sk/ Informácie/Register odborne spôsobilých osôb).

Pre operatívne vykonávanie preventívnych opatrení počas mimoriadne teplých dní, pri ktorých je ...