Zabezpečenie záväzku pri zmene v osobe dlžníka a veriteľa

Úvod

Cieľom zabezpečovacích prostriedkov je „zabezpečiť“ splnenie pohľadávky veriteľa, a to posilnením jeho postavenia, a zároveň „motivovať“ dlžníka, aby platil svoje dlhy načas. V prípade, ak by si dlžník nesplnil svoju časť záväzku, tak zmluvne dohodnuté zabezpečovacie prostriedky uľahčia veriteľovi vymáhanie zmluvného záväzku. Zabezpečovacími prostriedkami je tak veriteľovi umožnené okrem možnosti vymáhania záväzku súdnou cestou zvýšenie právnej istoty, a to zabezpečením záväzkov, ktoré ponúka Občiansky či Obchodný zákonník. Zabezpečovacie prostriedky vznikajú buď z dohody ako dvojstranného právneho úkonu (napr. zmluvná pokuta), alebo z jednostranného právneho úkonu (napr. písomné uznanie záväzku). Takisto vznikajú na základe zákona (napríklad zádržné právo k zásielke podľa ustanovenia § 628 Obchodného zákonníka). Zabezpečovacie prostriedky tak v zmluvách plnia niekoľko funkcií, a to: zabezpečovaciu, preventívnu, uhradzovaciu (reparačná). Niektoré zabezpečovacie prostriedky (napríklad zmluvná pokuta) plnia aj funkciu represívnu (penalizačnú).

Z pohľadu povahy zabezpečovacie prostriedky majú akcesorickú a subsidiárnu povahu. Zásada subsidiarity znamená a uplatní sa v prípade, ak hlavný záväzok nemožno realizovať. Následne dochádza k uplatneniu vedľajšieho zabezpečovacieho záväzku, ktorý zabezpečuje iná osoba ako dlžník. Zásada akcesority tak predstavuje závislosť zabezpečovacieho záväzku od zabezpečovaného záväzku. Zároveň platí, že pokiaľ nevznikne hlavný záväzok, nemôže vzniknúť ani vedľajší záväzok.

Obsah:

1. Prostriedky zabezpečenia záväzkov podľa Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka

1.A. Zabezpečovacie prostriedky podľa Občianskeho zákonníka

1. 1. Zmluvná pokuta
   2. Ručenie 
   3. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov 
   4. Záložná zmluva 
   5. Zabezpečovací prevod práva 
   6. Zabezpečovacie postúpenie pohľadávky 
   7. Zábezpeka
   8. Uznanie dlhu 
   9. Záložné právo 
   10. Zádržné právo 

1.B. Zabezpečovacie prostriedky podľa Obchodného zákonníka

2. Zabezpečenie záväzku pri zmene v osobe dlžníka a veriteľa

3. Zabezpečenie záväzku pri zmene v osobe veriteľa – postúpenie pohľadávky 

4. Z rozhodnutí súdov pri zmene v osobe veriteľa zabezpečenej pohľadávky

5. Zabezpečenie záväzku pri zmene v osobe dlžníka – prevzatie dlhu

6. Z rozhodnutí súdov pri zmene v osobe dlžníka zabezpečovaného záväzku

7. Záver

1. Prostriedky zabezpečenia záväzkov podľa Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka

1. A. Zabezpečovacie prostriedky podľa Občianskeho zákonníka

V časti Občianskeho zákonníka pod názvom „Záväzkové právo“ sú upravené nasledovné zabezpečovacie prostriedky:

1. Zmluvná pokuta (§ 544 – § 545a)
2. Ručenie (§ 546 – § 550)
3. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov (§ 551)
4. Záložná zmluva (§ 552)
5. Zabezpečovací prevod práva (§ 553 – § 553e)
6. Zabezpečovacie postúpenie pohľadávky (§ 554)
7. Zábezpeka
8. Uznanie dlhu (§ 558)
   
   Vo vecných právach sú upravené:
9. Záložné právo (§ 151a – § 151me)
10. Zádržné právo (§ 151s – § 51v)

a) Zmluvná pokuta

Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka platí, že ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvná pokuta musí byť dojedná písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Zmluvná pokuta v zmysle Občianskeho zákonníka je teda dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia povinnosti, ktorej splnenie vyplýva zo zabezpečovanej zmluvy. Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení, teda aj po splnení povinnosti. Pri zmluvnej ...