Pre platné prevzatie ručiteľského záväzku zákon vyžaduje splnenie náležitostí ručiteľského vyhlásenia. V právnej praxi nastávajú prípady, keď je potrebné posúdiť, či ručiteľský záväzok vôbec vznikol. Na podklade súdnych rozhodnutí rozoberieme prípady, keď bolo ručiteľské vyhlásenie súčasťou iného písomného právneho úkonu ako „ukrytý“ ručiteľský záväzok“.
Podľa Obchodného zákonníka platí, že, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplní určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Ručenie v obchodnoprávnej oblasti predstavuje dôležitý inštitút. Ručením možno v obchodnoprávnych vzťahoch zabezpečiť peňažný, ako aj nepeňažný záväzok dlžníka.
Právnu úpravu ručenia v rámci obchodnoprávnych vzťahov komplexne upravuje Obchodný zákonník. Právna úprava ručenia v Obchodnom zákonníku existuje paralelne taktiež popri ucelenej úprave ručenia obsiahnutej v Občianskom zákonníku.
Obsah:
1. Aký je zmysel a podstata ručenia?
2. Aké sú potrebné náležitosti vyhlásenia ručiteľa?
3. Z judikatúry k problematike dodržania formálnych náležitostí samotného ručiteľského vyhlásenia
3.1 Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obdo/29/2022, z 8. 11. 2023
3.2 Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.: 8Cob/1/2022, z 27. 7. 2022
4. Na čo nezabudnúť pri prevzatí ručiteľského záväzku
1. Aký je zmysel a podstata ručenia?
Zmyslom ručenia podľa Obchodného zákonníka je, že ak ručiteľ veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, v prípade, ak dlžník voči veriteľovi nesplní určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Záväzok ručiteľa voči veriteľovi vzniknutý z titulu ručenia vo vzťahu k hlavnému záväzkovému vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom je vzťahom akcesorickým. Akcesorita ručenia znamená, že medzi ručiteľom a dlžníkom z hlavného záväzkového vzťahu nejde o spoludlžnícky vzťah (na rozdiel napr. od inštitútu pristúpenia k dlhu podľa úpravy v Občianskom zákonníku), ale, že ručiteľ je iba v postavení akéhosi „vedľajšieho“ dlžníka. (J. Vozár, Obchodný zákonník, 1. vydanie, 2022, C. H. Beck)
POZNÁMKA:
Akcesorita vyjadruje závislosť zabezpečovacieho záväzku od záväzku hlavného. Vznik a trvanie zabezpečovaného záväzku sú priamo podmienené existenciou hlavného záväzku (z akcesority ručenia však existujú aj výnimky, ktoré konkrétnejšie upravuje Obchodný zákonník). Subsidiárna povaha ručenia vyplýva z dopĺňajúceho a podporného postavenia ručiteľa vzhľadom na hlavný vzťah „dlžník verzus veriteľ“. Ručiteľský záväzok je záväzkom akcesorickým a subsidiárnym. Ručiteľský záväzok je teda vedľajší čo do vzniku a zániku od hlavného zväzku medzi dlžníkom a veriteľom. Na vznik ručiteľského záväzku sa nevyžaduje súhlas a ani žiadny iný úkon dlžníka.
2. Aké sú potrebné náležitosti vyhlásenia ručiteľa?
V nadväznosti na formálne náležitosti samotného vyhlásenia ručiteľa vyžaduje obchodnoprávna úprava písomnú formu vyhlásenia ručenia.
Na to, aby ručiteľské vyhlásenie bolo určité, je nutné v takom vyhlásení špecifikovať:
- čo do rozsahu, teda výšky pohľadávky,
- obsahu, teda stanovenie konkrétnych práv a povinností zmluvných strán a
- právneho titulu (napr. pôžička).
Z účelu vyhlásenia ručiteľa musí ďalej vyplývať nevyhnutnosť presnej a jasnej identifikácie:
- veriteľa,
- dlžníka a
...