Výzvy a limity obstarávania dôkazov advokátom v trestnom konaní

Tento príspevok bol vypracovaný v rámci riešenia projektu VEGA č. 1/0722/24 - Princípy právneho štátu v trestnom práve/ This contribution was prepared as part of the VEGA project no. 1/0722/24 - Principles of the rule of law in criminal law.

JUDr. Michal Rampášek je advokát spolupracujúci s advokátskou kanceláriou PETERKA PARTNERS. Pôsobí ako externý doktorand na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistky Právnickej fakulty Univerzity Komenského a externý spolupracovník Ústavu práva informačných technológií a práva duševného vlastníctva. Vo svojej praxi sa venuje najmä právu IKT, trestnému právu, kybernetickej bezpečnosti a ochrane osobných údajov. Je členom pracovnej skupiny SAK pre elektronizáciu výkonu advokácie a tiež je členom ISACA Slovakia Chapter.

Doc. JUDr. Ondrej Laciak, PhD. je podpredseda Slovenskej advokátskej komory. Zároveň je partnerom advokátskej kancelárie Laciak & Co. so zameraním na trestné právo, ústavné, európske a medzinárodné právo. Pôsobí aj na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Je predsedom Výboru pre trestné právo Rady európskych advokátskych komôr (CCBE), člen orgánu predsedníctva Európskej komory obhajcov (European Criminal Bar Association – ECBA), člen expertného výboru pri Fair Trials International a ad hoc sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva.

V súčasnom právnom prostredí je obstarávanie dôkazov advokátmi v trestnom konaní jednou z kľúčových aktivít, ktoré umožňujú efektívnu obranu práv nielen obvineného, ale aj práv poškodeného a ďalších osôb, ktorých práva sú dotknuté v trestnom konaní. Vzhľadom na komplexnosť a význam tejto problematiky sa článok zameriava na právne aspekty a postupy, ako aj na povinnosti a práva advokátov pri získavaní dôkazov na Slovensku a v Českej republike. Autori článku poskytujú podrobný prehľad aktuálnych právnych predpisov v oboch krajinách, ale aj praxe a metodických odporúčaní, pričom zároveň poukazujú na analyzované rozdiely a potenciálne riziká, ktoré sú spojené s týmto procesom.

Úvod

Azda každý advokát a osobitne obhajca sa už vo svojej praxi stretol so situáciou, kedy sa naňho klient obrátil vo veci, ktorá si vyžadovala čo najrýchlejšiu reakciu na získanie dôkazov, pričom naliehavosť situácie si vyžadovala vyhľadanie takéhoto dôkazu. Dôvody akútnosti obstarania a následného zaistenia dôkazu či už ide o vecný dôkaz, svedeckú výpoveď alebo listinný dôkaz, môžu vyplývať z externých okolností prostredia, ale aj samotnej podstaty prameňa dôkazu. Teda môže ísť o svedka dopravnej nehody, kde je potrebné čo najskôr zistiť, čo svedok (ne)videl, alebo aj o prípady digitálnych (elektronických) dôkazov, ktoré môžu existovať len pomerne krátky časový úsek, kým dôjde k ich výmazu či nevedomej kompromitácii. Podľa článku 6 ods. 1 Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (ďalej len „smernica o prezumpcii neviny“)

„Členské štáty zabezpečia, aby dôkazné bremeno pri zisťovaní viny podozrivých a obvinených osôb spočívalo na prokuratúre. Tým nie je dotknutá povinnosť sudcu ani príslušného súdu hľadať usvedčujúce aj oslobodzujúce dôkazy ani právo obhajoby predkladať dôkazy v súlade s platným vnútroštátnym právom.“.

V Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je žiadne konkrétne ustanovenie, ktoré by detailne upravovalo aktívne vyhľadávanie – obstarávanie dôkazov obvineným, no je možné toto právo subsumovať pod širokospektrálny článok 6 upravujúci právo na spravodlivý proces a právo na obhajobu. Na druhej strane je ustálená judikatúra Európskeho súd pre ľudské práva z hľadiska práva obhajoby vyhľadávať a predkladať dôkazy v prospech obvineného. V rozhodnutí Dayanan proti Turecku z 13. októbra 2009 tento súd uvádza, že obvinenému musí byť daná možnosť zisťovať fakty a obzvlášť, vyhľadávať potenciálne dôkazy, ktoré by boli v jeho prospech.Pozri bod 32 rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Dayanan proti Turecku z 13. októbra 2009 č. sťažnosti 7377/03. Pozri k tomu aj CAPE, ...