Vyplnenie tlačiva daňového priznania k dani z príjmov PO za rok 2024 po jednotlivých riadkoch

Obsah:

Vyplnenie tlačiva daňového priznania po jednotlivých riadkoch

I. časť – Údaje o daňovníkovi

• • • Mikrodaňovník

    • Minimálna daň právnickej osoby

Základné údaje o spoločnosti, pre ktorú budeme vypĺňať daňové priznanie

II. časť – Výpočet základu dane a dane

III. časť – Tabuľky pomocných výpočtov a doplňujúcich údajov

• • • Riadok 410 – odpočet daňovej straty
    • Riadok 501 - Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj
    • Minimálna daň právnickej osoby podľa § 46b ZDP    

IV. časť – Zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia podľa § 17f ZDP   

V. časť – Podiely na zisku (dividendy) a ostatné príjmy, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e ZDP  

VI. časť – Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov právnickej osoby

Vyplnenie tlačiva daňového priznania po jednotlivých riadkoch

Záhlavie

V riadku 01 a 02 daňovník uvádza daňové identifikačné číslo (DIČ) a identifikačné číslo organizácie (IČO). IČO sa zarovnáva sprava. Ak IČO obsahuje menej ako 12 čísiel, nepoužité polia zostávajú prázdne.

V riadku 03 sa uvádza trojmiestny kód právnej formy daňovníka (výber z číselníka numerických kódov právnej formy daňovníka nachádzajúceho sa na konci poučenia na vyplnenie daňového priznania).

Riadok 04 SK NACE daňovník vypĺňa podľa vyhlášky Štatistického úradu SR č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností. V kolónke „Hlavná, prevažná činnosť“ daňovník uvádza činnosť, z ktorej v zdaňovacom období dosiahol najvyšší príjem. Zoznam SK NACE je možné nájsť na internetovej stránke www.statistics.sk. V záhlaví daňovník vyznačí druh daňového priznania a zdaňovacie obdobie, za ktoré daňové priznanie podáva.

I. časť – Údaje o daňovníkovi

V tejto časti daňovník uvádza obchodné meno, aktuálne sídlo v deň podania daňového priznania, telefónne číslo a emailovú adresu.

Táto časť ďalej obsahuje zaškrtávacie polia, ktoré daňovník označí „x“, ak sa ho týkajú:

• uplatnenie osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 ZDP,
• ukončenie uplatňovania osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 ZDP,
• daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident) podľa § 2 písm. e) tretieho bodu ZDP a podľa príslušného článku zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia,
• ekonomické, personálne alebo iné prepojenie podľa § 2 písm. n) ZDP so závislými osobami,
• uplatnenie oslobodenia podľa § 13a alebo § 13b ZDP,
• mikrodaňovník podľa § 2 písm. w) ZDP,
• polovičná výška minimálnej dane podľa § 46b ods. 3 ZDP,
• neplatenie minimálnej dane podľa § 46b ods. 7 ZDP,
• započítanie minimálnej dane podľa § 46b ods. 5 ZDP.

Mikrodaňovník

V súlade s definíciou mikrodaňovníka uvedenou v § 2 písm. w) ZDP je mikrodaňovníkom aj daňovník, ktorý je právnickou osobou, ktorého zdaniteľné príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu 60 000 €.

Viac k vymedzeniu zdaniteľných príjmov (výnosov) je uvedené pri riadku 560 daňového priznania.

Mikrodaňovníkom nie je daňovník, ktorý síce spĺňa podmienku dosiahnutia zdaniteľných príjmov (výnosov) do 60 000 € vrátane, avšak:

• je závislou osobou podľa § 2 písm. n) až r) ZDP a realizuje kontrolovanú transakciu za toto zdaňovacie obdobie,
• bol naňho vyhlásený konkurz, vstúpil do likvidácie alebo mu bol povolený splátkový kalendár,
• jeho zdaňovacie obdobie je kratšie ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov okrem daňovníka, ktorý má kratšie zdaňovacie obdobie z dôvodu úmrtia.

Viac ku kontrolovanej transakcii je uvedené pri riadku 110 daňového priznania.

Daňovník, ktorý je mikrodaňovníkom, má možnosť:

• výhodnejšie odpisovať hmotný majetok zaradený v odpisovej skupine 0 až 4,
• odpočítavať daňovú stratu podľa § 30 ZDP až do výšky vykázaného základu dane a
• má možnosť tvoriť daňové opravné položky k nepremlčaným pohľadávkam podľa § 20 ods. 23 ZDP v súlade s účtovníctvom.

Minimálna daň právnickej osoby

S účinnosťou od 1. 1. 2024 sa do ZDP dopĺňa § 46b – minimálna daň právnickej osoby (ďalej len „minimálna daň“).

Minimálna daň je daň po odpočítaní úľav na dani podľa § 30a alebo § 30b ZDP alebo úľav na dani podľa § 52 ods. 3 a 4 (zákon č. 366/1999 Z. z. v z. n. p.) a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45, ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je jeho daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní nižšia ako ustanovená výška minimálnej dane alebo za ktoré vykázal daňovú stratu.

Výška minimálnej dane závisí od výšky zdaniteľných príjmov (výnosov), ktoré daňovník dosiahol za zdaňovacie obdobie.

Daňovník vychádza z riadka 560 daňového priznania, na ktorom uvádza úhrn zdaniteľných príjmov. Ak daňovník dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy):

• neprevyšujúce sumu 50 000 € vrátane, platí minimálnu daň vo výške 340 €,
• prevyšujúce sumu 50 000 € a neprevyšujúcu sumu 250 000 € vrátane, platí minimálnu daň vo výške 960 €,
• prevyšujúce sumu 250 000 € a neprevyšujúcu sumu 500 000 € vrátane, platí minimálnu daň vo výške 1 920 €,
• prevyšujúce sumu 500 000 €, platí minimálnu daň vo výške 3 840 €.

Minimálna daň sa znižuje na polovicu, ak daňovník zamestnáva zamestnancov so zdravotným postihnutím, pričom priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách podľa Vyhlášky Štatistického úradu SR č. 425/2023 Z. z. Na základe predmetnej vyhlášky je spôsob výpočtu uvedeného ukazovateľa ustanovený v štvrťročnom výkaze o práci „Práca/A 2-04“.

Daňovník, ktorý si môže znížiť minimálnu daň na polovicu v súlade s § 46b ods. 3 ZDP, označí na prvej strane tlačiva daňového priznania zaškrtávacie pole týkajúce sa polovičnej výšky minimálnej dane.

ZDP umožňuje daňovníkovi započítať kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň (§ 42 ZDP) najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola táto minimálna daň zaplatená, a to len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane. To znamená, že ak daňovník bude povinný platiť minimálnu daň za zdaňovacie obdobie 2024, bude si môcť započítať kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní, resp. celú minimálnu daň, ak v daňovom priznaní vykázal daňovú stratu, v zdaňovacích obdobiach 2025 až 2027, ale len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá bude prevyšovať sumu minimálnej dane.

Daňovník, ktorý si bude započítavať minimálnu daň podľa § 46b ods. 5 ZDP, označí na prvej strane tlačiva daňového priznania zaškrtávacie pole týkajúce sa započítania minimálnej dane.

Za zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, napr. zdaňovacie obdobia pri prechode z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, pri prechode hospodárskeho roka na iný hospodársky rok, zdaňovacie obdobie do dňa vstupu do likvidácie alebo konkurzu, zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu, pri zániku daňovníka v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny sa výška minimálnej dane vypočíta vo výške súčinu 1/12 minimálnej dane a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia.

Minimálnu daň neplatí:

• novovzniknutý daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, okrem daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie;
• daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, verejná obchodná spoločnosť a NBS;
• daňovník, ktorý prevádzkuje aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa § 55 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.;
• daňovník, za zdaňovacie obdobie počas likvidácie (§ 41 ods. 4 ZDP);
• daňovník, za zdaňovacie obdobie počas konkurzu (§ 41 ods. 6 ZDP);
• zrušujúci sa daňovník za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku (§ 41 ods. 8 prvá veta ZDP);
• zrušujúci sa daňovník zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku za zdaňovacie obdobie podľa § 41 ods. 8 druhá veta ZDP;
• daňovník pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak prestáva byť daňovým rezidentom a súčasne mu vzniká na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň za zdaňovacie obdobie podľa § 41 ods. 12 ZDP;
• daňovník, ktorému bolo vydané rozhodnutie o zrušení daňovníka a zverejnené oznámenie o predpoklade úpadku spoločnosti alebo družstva a nebol podaný návrh na ustanovenie likvidátora spolu so zloženým preddavkom a nebol ani podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok daňovníka za zdaňovacie obdobie ukončené dňom výmazu daňovníka z obchodného registra (§ 41 ods. 13 ZDP);
• daňovník za zdaňovacie obdobie dodatočnej likvidácie (§ 41 ods. 14 ZDP);
• pozemkové spoločenstvo, ak dosahuje len príjmy z činností podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v z. n. p., pričom jeho zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevyšujú sumu 10 000 eur;
• daňovník počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo daňovníkovi doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti. Ak bol daňovník po zverejnení oznámenia o zrušení spoločnosti upovedomený o ukončení konania o zrušení spoločnosti a súčasne nevstúpil do likvidácie pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti, je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobia, za ktoré neplatil minimálnu daň, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo daňovníkovi doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti, do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovník upovedomený o ukončení konania o zrušení spoločnosti a súčasne nevstúpil do likvidácie. V tejto lehote je priznaná minimálna daň splatná;
• registrovaný sociálny podnik podľa zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Registrovaný sociálny podnik bol doplnený medzi daňovníkov, ktorí neplatia minimálnu daň, zákonom č. 278/2024 Z. z. účinným od 1. 1. 2025, ale v súlade s prechodným ustanovením § 52zzzb ods. 8 ZDP sa ustanovenie § 46b ods. 7 v znení účinnom od 1. 1. 2025 prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2024, tzn. už pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024.

Daňovník, ktorý nemá povinnosť platiť minimálnu daň podľa § 46b ods. 7 ZDP, označí na prvej strane tlačiva daňového priznania zaškrtávacie pole týkajúce sa neplatenia minimálnej dane.

Nárok na zápočet minimálnej dane alebo kladného rozdielu medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní a minimálnou daňou zaniká:

• ak daňovníkovi nevznikne možnosť odpočítať minimálnu daň alebo rozdiel medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobia v ustanovenej trojročnej lehote,
• ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie, ku dňu vstupu daňovníka do konkurzu alebo ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie.

Zákon o dani z príjmov ďalej upravuje postup pri započítaní zaplatených preddavkov na daň, ak má daňovník súčasne nárok na zápočet minimálnej dane.

Pre daňovníka, ktorý platí minimálnu daň, ostáva zachovaná možnosť poukázania podielu zaplatenej dane podľa podmienok vymedzených v § 50 ZDP, a to z celej výšky zaplatenej minimálnej dane.

Daňovník, ktorý platí minimálnu daň vo výške 340 € nie je oprávnený poukázať podiel zaplatenej dane, nakoľko 2 % zo sumy 340 € nespĺňajú hranicu 8 € pre jedného prijímateľa.

Minimálna daň je splatná za príslušné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 ZDP, tzn. za zdaňovacie obdobie 2024 v lehote na podanie daňového priznania za uvedené zdaňovacie obdobie, tzn. do 31. 3. 2025 (ak má daňovník predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, je minimálna daň splatná v tejto predĺženej lehote).

Podľa prechodného ustanovenia § 52zzz ods. 5 ZDP ustanovenie § 46b v znení účinnom od 1. 1. 2024 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. 1. 2024 okrem zdaňovacieho obdobia podľa odseku 6. Z uvedeného vyplýva, že povinnosť platiť minimálnu daň sa netýka zdaňovacieho obdobia, ktoré začalo v roku 2023, napr. hospodársky rok 2023/2024.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zzz ods. 6 ZDP daňovník, ktorý sa zrušuje s likvidáciou alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz v priebehu kalendárneho roka 2024, neplatí minimálnu daň podľa § 46b za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie alebo dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.

Aj daňovník, ktorý nemá povinnosť platiť minimálnu daň podľa § 52zzz ods. 6 ZDP, označí na prvej strane tlačiva daňového priznania zaškrtávacie pole týkajúce sa neplatenia minimálnej dane.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zzz ods. 7 ZDP daňovník, ktorý v kalendárnom roku 2024 mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok, platí minimálnu daň podľa § 46b za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny spolu s minimálnou daňou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie.

Daňovník, ktorý nemá na území SR sídlo a má na tomto území umiestnenú stálu prevádzkareň, vypĺňa riadky 13 až 17.

Základné údaje o spoločnosti, pre ktorú budeme vypĺňať daňové priznanie

Spoločnosť OMEGA, s. r. o. (ďalej len „spoločnosť“), vznikla v roku 2019, je rezidentom Slovenskej republiky, uplatňuje zdaňovacie obdobie kalendárny rok, je platiteľom DPH.

Sídlo spoločnosti: Dolná 11, 974 01 Banská Bystrica
DIČ: 1123345567
IČO: 11111111
Právna forma: 112
SK NACE: 28.15.0 Výroba ložísk, ozubených kolies, prevodových a ovládacích prvkov

Prípady, ktoré vznikli spoločnosti v roku 2024 a môžu mať vplyv na úpravu výsledku hospodárenia pri jeho transformácii na základ dane, sú uvedené podľa jednotlivých riadkov daňového priznania.

II. časť – Výpočet základu dane a dane

Táto časť slúži na zistenie základu dane a určenie výsledného vzťahu k štátnemu rozpočtu.

• Riadok 100

Daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza z výsledku hospodárenia. V riadku 100 uvádza výsledok hospodárenia pred zdanením (zisk alebo stratu) zistený v účtovníctve. K riadku 100 daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva vyplní tabuľku F – Doplňujúce údaje. Rozdiel riadku 1 (súčet výnosov z hospodárskej činnosti a z finančnej činnosti) a riadku 2 (súčet nákladov na hospodársku činnosť a finančnú činnosť) uvádza v riadku 3 (výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením), tento údaj je totožný s údajom v riadku 100.

Túto tabuľku vypĺňa aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) tretí bod ZDP], ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty stálej prevádzkarne vychádza z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve podľa § 17 ods. 1 písm. b) ZDP.

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva uvádza v riadku 100 rozdiel medzi príjmami a výdavkami (kladný alebo záporný).

Ak je výsledkom hospodárenia zisk alebo ak je rozdiel medzi príjmami a výdavkami kladný, riadok 100 sa označí znamienkom plus (+). Ak je výsledkom hospodárenia strata alebo ak je rozdiel medzi príjmami a výdavkami záporný, riadok 100 sa označí znamienkom mínus (-).

Daňovník vykazujúci výsledok hospodárenia podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo uvádza v riadku 100 výsledok hospodárenia upravený podľa § 17 ods. 1 písm. c) ZDP (riadok 3 tabuľky G2 alebo riadok 4 tabuľky G3).

Tabuľku G1 – Výsledok hospodárenia vykázaný v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo vypĺňa každý daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17a zákona o účtovníctve a základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. c) ZDP. V riadku 1 takýto daňovník uvádza prevádzkové výnosy a finančné výnosy podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. 7. 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem v platnom znení.

V riadku 2 uvádza prevádzkové náklady a finančné náklady v zmysle vyššie uvedeného nariadenia. V riadku 3 uvádza výsledok hospodárenia vykázaný v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo.

Tabuľku G2 – Výsledok hospodárenia vykázaný podľa evidencie v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve vypĺňa daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17a zákona o účtovníctve a pri zisťovaní základu dane vychádza z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva v súlade s § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve.

V riadku 1 uvádza súčet výnosov z hospodárskej činnosti a z finančnej činnosti, v riadku 2 uvádza súčet nákladov na hospodársku činnosť a finančnú činnosť a v riadku 3 uvádza výsledok hospodárenia vykázaný podľa evidencie v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve. Tento daňovník nevypĺňa tabuľku F.

Daňovník vyplňujúci tabuľku G2 predkladá ako prílohu daňového priznania evidenciu v rozsahu účtovnej závierky, z ktorej by sa vyčíslil výsledok hospodárenia, ak by daňovník účtoval podľa opatrení vydaných Ministerstvom financií SR podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve, napr. pre banky, poisťovne, správcovské spoločnosti a pod. okrem poznámok. Daňovník – obchodná spoločnosť podľa § 17a ods. 2 a 3 zákona o účtovníctve predkladá evidenciu v rozsahu účtovnej závierky podľa opatrenia vydaného Ministerstvom financií SR podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve v závislosti od toho, do ktorej veľkostnej skupiny by sa podľa § 2 ods. 5 až 8 zákona o účtovníctve zatriedila okrem poznámok.

Tabuľku G3 – Úprava výsledku hospodárenia vykázaného v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo vypĺňa daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17a zákona o účtovníctve a upravuje tento výsledok hospodárenia podľa opatrenia Ministerstva financií SR z 15. februára 2006 č. MF/011053/2006-72 v znení opatrenia Ministerstva financií SR z 19. decembra 2006 č. MF/026217/2006-72, opatrenia Ministerstva financií SR zo 16. februára 2015 č. MF/006689/2015-721 a opatrenia Ministerstva financií SR z 8. februára 2023 č. MF/004504/2023-721.

V riadku 1 uvádza výsledok hospodárenia z pokračujúcich činností pred zdanením a výsledok hospodárenia z ukončených činností pred zdanením vykázaný v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, v riadku 2 uvádza položky zvyšujúce výsledok hospodárenia podľa vyššie citovaného opatrenia, v riadku 3 uvádza položky znižujúce výsledok hospodárenia a v riadku 4 upravený výsledok hospodárenia.

Ako prílohu daňového priznania predkladá daňovník vyplňujúci tabuľku G3 prehľad úprav vykonaných podľa citovaného opatrenia z výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na upravený výsledok hospodárenia.

Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, uvádza v riadku 100 výsledok hospodárenia v úhrne z hlavnej nezdaňovanej a zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti uvedený v riadku 1 tabuľky C1.

Tabuľku C1 vypĺňa daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, ktorý účtuje podľa:

• opatrenia Ministerstva financií SR z 30. novembra 2005 č. MF/24035/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre Sociálnu poisťovňu v z. n. p.,
• opatrenia Ministerstva financií SR zo 14. novembra 2007 č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v z. n. p.,
• opatrenia Ministerstva financií SR zo 7. decembra 2022 č. MF/14522/2022-36, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie a štátne účelové fondy,
• opatrenia Ministerstva financií SR zo dňa 12. decembra 2022 č. MF/014454/2022-36, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre obce, vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie.

V riadku 1 uvádza výsledok hospodárenia pred zdanením spolu z hlavnej nezdaňovanej činnosti a zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti, v riadku 2 uvádza výsledok hospodárenia pred zdanením z hlavnej nezdaňovanej činnosti, v riadku 3 uvádza výsledok hospodárenia pred zdanením zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti, v riadku 4 uvádza sumu pred zdanením vyčíslenú ako rozdiel podľa § 17 ods. 16 ZDP, t. j. zisk z predaja tohto majetku. V riadku 5 uvádza sumu príjmov z nájomného a reklám pred zdanením vrátane príjmov z reklám oslobodených od dane podľa § 13 ods. 1 písm. g) ZDP. Údaje uvedené v riadku 4 a 5 sú samostatnými údajmi, ktoré majú len informatívny charakter pre správcu dane.

V riadku 6 uvádza výnosy spolu z hlavnej nezdaňovanej a zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti.

Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, uvádza v riadku 100 rozdiel príjmov a výdavkov v úhrne z hlavnej nezdaňovanej a zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti uvedený v riadku 1 tabuľky C2.

Tabuľku C2 vypĺňa daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, ktorý účtuje podľa opatrenia Ministerstva financií SR z 1. decembra 2010 č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v z. n. p.

V riadku 1 uvádza rozdiel príjmov a výdavkov spolu z nezdaňovanej činnosti a zo zdaňovanej činnosti, v riadku 2 uvádza rozdiel príjmov a výdavkov z nezdaňovanej činnosti, v riadku 3 uvádza rozdiel príjmov a výdavkov zo zdaňovanej činnosti, v riadku 4 uvádza sumu pred zdanením vyčíslenú ako rozdiel podľa § 17 ods. 16 ZDP, t. j. zisk z predaja tohto majetku po uplatnení daňových výdavkov.

V riadku 5 uvádza sumu príjmov z nájomného a reklám pred zdanením vrátane príjmov z reklám oslobodených od dane podľa § 13 ods. 1 písm. g) ZDP. Údaje uvedené v riadkoch 4 a 5 sú samostatnými údajmi, ktoré majú len informatívny charakter pre správcu dane. V riadku 6 uvádza celkovú sumu príjmov z nezdaňovanej a zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti.

Vo verejnej obchodnej spoločnosti a v komanditnej spoločnosti sa v riadku 100 uvádza výsledok hospodárenia pred zdanením zistený v účtovníctve, neupravený o nárok na podiel na zisku, či povinnosť úhrady straty vo vzťahu k spoločníkom a komplementárom.

U rezidenta, t. j. daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý časť svojej činnosti vykonáva prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí, je súčasťou výsledku hospodárenia uvedeného v riadku 100 aj výsledok hospodárenia (zisk alebo strata) tejto stálej prevádzkarne.

Spoločnosť za zdaňovacie obdobie 2024 dosiahla výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 455 402,90 €, náklady na hospodársku činnosť a finančnú činnosť vo výške 1 954 632,80 € a výnosy z hospodárskej činnosti a finančnej činnosti vo výške 2 410 035,70 €.

Spoločnosť vyplní tabuľku F, kde:

• v riadku 1 uvedie sumu 2 410 035,70 €,
• v riadku 2 uvedie sumu 1 954 632,80 € a
• v riadku 3 uvedie sumu 455 402,90 €, ktorú uvedie aj v riadku 100.

Súčasťou výsledku hospodárenia je aj výsledok hospodárenia stálej prevádzkarne umiestnenej v Nemecku.

Podľa § 17 ods. 2 ZDP výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa ods. 1 pri zisťovaní základu dane sa:

• zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
• upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane,
• upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane,
• v dôsledku zmeny účtovnej metódy pri použití medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo okrem úpravy základu dane podľa ods. 44 v zdaňovacom období, v ktorom sa o zmene účtovnej metódy účtovalo:
1. zvýši o sumu, ktorá v dôsledku tejto zmeny zvýšila vlastné zdroje, ak by táto zmena účtovnej metódy ovplyvnila zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období,
2. zníži o sumu, ktorá v dôsledku tejto zmeny znížila vlastné zdroje, ak by táto zmena účtovnej metódy ovplyvnila zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období.

Rozdiely vzniknuté z dôvodu zaokrúhľovania ceny platenej v hotovosti

Zákonom č. 18/1996 Z. z. o cenách v z. n. p. je zavedené zaokrúhľovanie cien tovarov a služieb platených v hotovosti tak, aby sa minimalizovala potreba používania 1 a 2-cen­tových mincí.

Na účely účtovníctva zaokrúhľovanie ceny nemá vplyv na oceňovanie nakupovaného majetku a služieb. Rozdiely vzniknuté z dôvodu zaokrúhľovania pri platbe v hotovosti sa účtujú:

• v sústave podvojného účtovníctva podľa charakteru do nákladov na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo do výnosov na účet 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti,
• v sústave jednoduchého účtovníctva podľa charakteru ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v členení ostatné výdavky alebo ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v členení ostatné príjmy,

a to na základe účtovných záznamov, z ktorých je zrejmé zaokrúhlenie platenej sumy.

Na účely ZDP sa rozdiely vzniknuté z dôvodu zaokrúhľovania pri platbe v hotovosti účtované do nákladov alebo výnosov, resp. do výdavkov alebo príjmov, zahrnú do základu dane v súlade s účtovníctvom [§ 17 ods. 1 písm. a) a b) ZDP].

Položky zvyšujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami

• Riadok 110

V riadku 110 daňovník uvádza rozdiel zvyšujúci základ dane, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných a finančných vzťahoch závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných a finančných vzťahoch (§ 17 ods. 5 ZDP), ak nie je súčasťou výsledku hospodárenia v riadku 100.

V súlade s § 17 ods. 5 písm. a) ZDP súčasťou základu dane závislej osoby podľa § 2 písm. n) je aj rozdiel, o ktorý sa ceny alebo podmienky vo významných kontrolovaných transakciách líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, pričom tento rozdiel znižuje základ dane alebo zvyšuje daňovú stratu.

Za významnú kontrolovanú transakciu alebo skupinu kontrolovaných transakcií sa na účely určenia základu dane závislej osoby považuje právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na základe ktorého v príslušnom zdaňovacom období jedna alebo viac závislých osôb dosiahne zdaniteľný príjem (výnos) alebo daňový výdavok (náklad) v hodnote prevyšujúcej 10 000 €, pričom za významnú kontrolovanú transakciu sa považuje aj úver alebo pôžička s istinou nad 50 000 €.

Skupinou kontrolovaných transakcií sa rozumie viacero kontrolovaných transakcií (aj s viacerými závislými osobami), ktoré sú rovnakého druhu a sú uzatvorené za porovnateľných podmienok, sú vzájomne úzko prepojené a vzájomne podmienené, alebo porovnateľné z hľadiska využívaného majetku, funkcií a rizík.

Kontrolovanou transakciou sa rozumie právny vzťah alebo iný obdobný vzťah medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami, pričom aspoň jedna z osôb je daňovníkom s príjmami podľa § 6 ZDP alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem (výnos) z činnosti alebo z nakladania s majetkom. Za kontrolovanú transakciu sa nepovažuje prenájom, z ktorého plynú príjmy podľa § 6 ods. 3 ZDP, ak ide o nehnuteľnosť nezaradenú do obchodného majetku a nájomcom je fyzická osoba, ktorá túto nehnuteľnosť využíva na osobné účely, a ani právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, z ktorého plynú príjmy podľa § 5. Pri posudzovaní kontrolovanej transakcie sa berie do úvahy skutočný obsah právneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu.

Z uvedeného vyplýva, že za kontrolovanú transakciu sa všeobecne nepovažuje závislá činnosť, z ktorej príjmy sa posudzujú podľa § 5 ZDP, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je vykonávaná zamestnancom závislej osoby, spoločníkom alebo konateľom.

Rovnaký výklad k posudzovaniu kontrolovaných transakcií sa uplatňuje aj u mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w) ZDP.

Za kontrolovanú transakciu sa považuje aj vzťah medzi daňovníkom sa neobmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, ako aj vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami na území SR a vzťah medzi stálymi prevádzkarňami daňovníkov, ktorí sú vzájomne prepojení podľa § 2 písm. n) ZDP a vzájomný vzťah medzi týmito stálymi prevádzkarňami a týmito daňovníkmi.

Na zistenie tohto rozdielu daňovník použije metódy uvedené v § 18 ods. 2 alebo 3 ZDP, alebo ich vzájomnú kombináciu, alebo iné metódy, ktorých použitie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa smernice OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní (smernica bola publikovaná postupne vo Finančnom spravodajcovi č. 14/1997, č. 20/1999 a č. 3/2002).

O použitej metóde je daňovník povinný viesť dokumentáciu. Ministerstvo financií SR na zabezpečenie jednotného postupu vydalo usmernenie, ktorým sa určuje obsah dokumentácie o použitej metóde na účely zistenia rozdielu cien alebo podmienok vo významných kontrolovaných transakciách, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch. Usmernenie Ministerstva financií SR č. MF/020061/2022-724 o určení obsahu dokumentácie podľa § 17 ods. 7 a § 18 ods. 1 ZDP bolo zverejnené vo Finančnom spravodajcovi v decembri 2022 – príspevok č. 23. Usmernenie sa prvýkrát použilo pri vypracovaní dokumentácie za zdaňovacie obdobie začínajúce po 31. 12. 2022.

Predmetné usmernenie nahradilo Usmernenie Ministerstva financií SR č. MF/019153/ 2017-724 o určení obsahu dokumentácie podľa § 18 ods. 1 ZDP.

Účelom dokumentácie je zdokumentovať proces ocenenia vzájomných obchodných vzťahov daňovníka vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery (kontrolované transakcie) a iné skutočnosti, ktoré majú na oceňovanie týchto transakcií vplyv. Dokumentácia sa vedie len pre významné kontrolované transakcie. Usmernenie určuje minimálny rozsah dokumentácie. Obsah dokumentácie závisí od okolností a podmienok jednotlivých kontrolovaných transakcií a od použitej metódy ocenenia. Dokumentácia sa vedie za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak nenastanú nové skutočnosti ovplyvňujúce spôsob ocenenia kontrolovaných transakcií, daňovník sa môže odvolať na informácie uvedené v dokumentácii za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Usmernenie rozlišuje 3 typy dokumentácií – úplnú, základnú alebo skrátenú. Ak daňovníkovi nevzniká povinnosť viesť niektorý z 3 typov dokumentácií, považuje sa povinnosť podľa § 18 ods. 1 ZDP za splnenú podaním riadne vyplneného tlačiva daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie a vyplnením tabuľky I – Transakcie závislých osôb podľa § 2 písm. n) ZDP.

Daňovník, ktorý v zdaňovacom období, za ktoré daňové priznanie podáva, uskutočňuje transakcie so závislou osobou a náklady a výnosy z nich sú súčasťou výsledku hospodárenia v riadku 100, v členení podľa druhu transakcie vypĺňa aj tabuľku I – Transakcie závislých osôb podľa § 2 písm. n) ZDP. Tabuľku vypĺňa v účtovných hodnotách, ktoré ovplyvnili výsledok hospodárenia.

Tabuľku vypĺňa aj v prípade, ak nebol zistený rozdiel v ocenení kontrolovanej transakcie. V VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka uvádza kód štátu pri realizovaných transakciách uvedených v tabuľke I. Zároveň na prvej strane daňového priznania vyznačí zaškrtávacie pole – Ekonomické, personálne alebo iné prepojenie.

Ďalej v riadku 110 daňovník uvádza sumy nepeňažných plnení, ak nie sú súčasťou sumy v riadku 100, napr. nepeňažný príjem prenajímateľa vo výške výdavkov vynaložených nájomcom, po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa na technické zhodnotenie prenajatej veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve a neuhradených prenajímateľom alebo vo výške výdavkov vynaložených nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve (§ 17 ods. 20 a 21 ZDP).

Na účely § 17 ods. 20 a 21 ZDP sa za „nájomný vzťah“ považuje:

• nájomný vzťah uzatvorený podľa § 664 až § 669 Občianskeho zákonníka,
• nájomný vzťah na základe nepomenovanej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka,
• užívací vzťah na základe vecného bremena uzatvorený podľa § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka,
• nájomný vzťah podľa § 6 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v z. n. p. (podnájomný vzťah),
• vzťah medzi požičiavateľom a vypožičiavateľom na základe zmluvy o výpožičke podľa § 659 až § 662 Občianskeho zákonníka, tzn. že požičiavateľ sa na účely ZDP posudzuje ako prenajímateľ a vypožičiavateľ ako nájomca.

V súlade s § 17 ods. 20 ZDP súčasťou základu dane je aj nepeňažný príjem prenajímateľa, ktorý je vlastníkom veci prenajatej na základe nájomnej zmluvy alebo iného užívacieho vzťahu, a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom alebo užívateľom, po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa, na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve a neuhradených prenajímateľom, a to v zdaňovacom období, v ktorom:

• bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu technického zhodnotenia vlastník prenajatej veci zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu tohto majetku,
• došlo k skončeniu nájomnej zmluvy; nepeňažný príjem sa určí vo výške daňovej zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania (§ 27).

V súlade s § 17 ods. 21 ZDP nepeňažným príjmom prenajímateľa sú aj výdavky vynaložené nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve.

V súlade s § 24 ods. 2 ZDP technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže odpisovať nájomca na základe písomnej zmluvy s vlastníkom (prenajímateľom), ak vlastník (prenajímateľ) nezvýšil vstupnú cenu hmotného majetku o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok, zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok. V prípade technického zhodnotenia vykonaného na budove používanej na niekoľko účelov nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny na základe účelu, na ktorý využíva prenajatý majetok nájomca.

Pri vyradení technického zhodnotenia u nájomcu z dôvodu:

• predaja – nájomca uplatní v daňových výdavkoch daňovú zostatkovú cenu technického zhodnotenia v plnej výške bez ohľadu na výšku výnosov z predaja [výnimka v § 19 ods. 3 písm. b) bod 1 ZDP],
• likvidácie – nájomca uplatní v daňových výdavkoch daňovú zostatkovú cenu v plnej výške [§ 19 ods. 3 písm. b) bod 2 ZDP].

• Riadok 130

Daňovník uvedie v úhrne výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 17k, § 21 alebo § 21a ZDP alebo ktoré boli vynaložené v rozpore alebo nad rozsah § 19 ZDP. Riadok nadväzuje na riadok 17 tabuľky A.

III. časť – Tabuľky pomocných výpočtov a doplňujúcich údajov

Tabuľka A – Položky, ktoré nie sú daňovými výdavkami (k r. 130 II. časti)

• riadok 1

V tomto riadku daňovník vylúči stratu z predaja akcií a stratu z predaja ostatných cenných papierov vykázanú v úhrne za zdaňovacie obdobie.

Oslobodenie príjmov z predaja podľa § 13c ZDP

Podľa § 13c ods. 1 ZDP u právnickej osoby – rezidenta alebo u právnickej osoby nerezidenta so stálou prevádzkarňou na ...