Výber metódy uplatňovania výdavkov podnikateľa – fyzickej osoby

Každý začínajúci podnikateľ sa pred začiatkom podnikania musí rozhodnúť o forme podnikania, či bude podnikať ako fyzická osoba alebo ako právnická osoba, alebo vo forme združenia. Toto rozhodnutie ovplyvňuje najmä predmet podnikania a výška potrebného vstupného kapitálu. Výsledok rozhodnutia ovplyvní spôsob zodpovednosti za podnikanie (ručenie za svoje záväzky), ako aj spôsob a výšku zdanenia dosiahnutých príjmov.

Ak sa podnikateľ rozhodne podnikať ako fyzická osoba, jeho príjmy budú zdaňované daňou z príjmov fyzických osôb vo výške 19 % zo základu dane. Ak základ daňovníka presiahne 176,8 násobok životného minima, uplatní sa sadzba dane až vo výške 25 %.

Daňovník sa taktiež musí rozhodnúť, či bude preukazovať vynaložené výdavky na daňové účely a akým spôsobom ich bude uplatňovať. Daňovník môže viesť účtovníctvo alebo uplatňovať daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Ak sa daňovník nechce zaťažovať vedením účtovníctva alebo vedením daňovej evidencie či už vlastnými silami alebo externou firmou, môže sa rozhodnúť pre uplatňovanie paušálnych výdavkov.

Paušálne výdavky uplatňujú podnikatelia aj v prípade, že predmet ich podnikateľskej činnosti má nízku nákladovosť a uplatnenie paušálnych výdavkov je pre nich daňovo výhodné.

Aby daňovník správne vykázal optimálny základ dane, je potrebné, aby poznal daňový zákon, ktoré výdavky je možné pokladať za daňové výdavky (§ 19 zákona o dani z príjmov) a ktoré výdavky nie je možné považovať za daňové výdavky (§ 21 zákona o dani z príjmov).

TIP: Výber účtovnej sústavy

Ak sa daňovník rozhodne uplatňovať pre daňové účely skutočne vynaložené výdavky a nebude uplatňovať daňovú evidenciu, musí sa rozhodnúť o vhodnom výbere účtovnej sústavy. Vykazovaný základ dane výrazne ovplyvňuje aj výber formy účtovníctva. Podnikateľ si môže zvoliť jednoduché účtovníctvo alebo podvojné účtovníctvo.

TIP: Účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva

Ak sa daňovník rozhodne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, základ dane tvorí rozdiel medzi príjmami a výdavkami [§ 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov]. V sústave jednoduchého účtovníctva predstavujú daňové výdavky zaplatené a zaúčtované výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka v súlade so zákonom o dani z príjmov.

Súčasťou základu dane daňovníka s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, je aj poskytnutý alebo prijatý preddavok, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom bol výdavok uhradený, aj keď k splneniu dodávky tovaru alebo služby dôjde až v nasledujúcom účtovnom období.

TIP: Účtovanie v sústave podvojného účtovníctva

Ak bude daňovník účtovať v sústave podvojného účtovníctva, základ dane tvorí výsledok hospodárenia zistený z účtovníctva. Podvojné účtovníctvo je založené na akruálnom princípe. Pri tomto spôsobe účtovania sa na zaplatenie zdaniteľných príjmov neprihliada a na zaplatenie daňových nákladov sa prihliada len v zákonom vymedzených druhoch výdavkov. Podľa § 17 ods. 19 sa zahŕňajú do základu dane len po ich zaplatení:

a) kompenzačné platby vyplácané podľa § 22 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach u ich dlžníka,

b) výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku; zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie,

c) výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka,

pričom u veriteľa sa takéto príjmy (výnosy) zahrnú do základu dane ...