Trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku zo strany člena štatutárneho orgánu

Tento príspevok bol podporený Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV- 18-0337.

JUDr. Tomáš Pobijak je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V minulosti pôsobil v advokácii na pozícii advokátskeho koncipienta a ako správca konkurznej podstaty. V súčasnosti pôsobí ako doktorand na katedre obchodného a občianskeho práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a ako právny čakateľ prokuratúry.

Predmetom tohto príspevku je trestný čin porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a § 238 Trestného zákona, pričom svoju pozornosť zameriavame na konkrétny druh páchateľa tohto trestného činu, ktorým je člen štatutárneho orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti (v tomto prípade spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovou spoločnosťou).

Úvod

V právnej praxi je možné sa nezriedka stretnúť s tým, že je to práve člen štatutárneho orgánu, ktorý je v pozícii obvineného alebo odsúdeného z trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Táto skutočnosť je nesporne daná mimo iného aj tým, že člen štatutárneho orgánu predstavuje typický príklad osoby, ktorá spravuje cudzí majetok (majetok obchodnej spoločnosti).

Trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku však predstavuje typ tzv. blanketovej skutkovej podstaty, resp. trestnoprávnu normu s blanketovou dispozíciou, pri ktorej sa Trestný zákonZákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len „Trestný zákon“). pre vyvodenie trestnoprávneho následku dovoláva porušenia mimo trestnej právnej úpravy. V prípade člena štatutárneho orgánu ide o porušenie jeho povinností, ktoré sú upravené v Obchodnom zákonníku.Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“).

To znamená, že nevyhnutným predpokladom trestnoprávnej zodpovednosti člena štatutárneho orgánu je, že porušil obchodnoprávne povinnosti. Nie je však možné opomenúť, že porušenie týchto povinností člena štatutárneho orgánu zároveň spôsobuje súkromnoprávne dôsledky v podobe jeho obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu.

Súbeh vzniku týchto dvoch zodpovedností pritom nie je vylúčený. Môže sa preto stať, že v danom prípade dôjde k vzniku trestnoprávnej zodpovednosti, ako aj obchodnoprávnej zodpovednosti člena štatutárneho orgánu. Predpoklady ich vzniku sú však rozdielne, ako sú rozdielne aj spôsoby ich uplatňovania, resp. vyvodzovania, čo je bezpochyby zapríčinené prirodzenými rozdielmi v povahe a vo funkcii trestného práva a obchodného práva.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že trestnoprávna represia by nemala slúžiť ako nástroj na riešenie súkromnoprávnych sporov, ale mala by sa použiť až ako krajný prostriedok. Pri skúmaní trestnoprávnej zodpovednosti člena štatutárneho orgánu preto nie je možné opomínať princíp ultima ratio, ktorý je nesporne imanentnou súčasťou trestného práva hmotného.

Príspevok sme rozdelili na tri časti. V tejto časti príspevku najskôr charakterizujeme znaky skutkových podstát trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a § 238 Trestného zákona. Následne sa hlbšie venujeme fiduciárnym povinnostiam člena štatutárneho orgánu, pretože ich porušenie je predpokladom vzniku jeho trestnoprávnej zodpovednosti. V tejto časti príspevku ešte bližšie rozoberieme objektívnu stránku skutkovej podstaty tohto trestného činu, a to aj s poukazom na konkrétne príklady z rozhodovacej praxe súdov. V druhej časti príspevku sa zase obsiahlejšie venujeme subjektívnej stránke trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. V tejto súvislosti rozoberáme jednotlivé formy zavinenia, pričom opätovne poukazujeme na konkrétne prípady z vybraných súdnych rozhodnutí. Predmetom nášho záujmu sú v poslednej časti príspevku rozdiely medzi trestnoprávnou a obchodnoprávnou zodpovednosťou člena štatutárneho orgánu a taktiež uplatňovanie princípu ultima ratio, ktorý v tejto súvislosti prichádza do úvahy.

I. Znaky skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a § 238 Trestného zákona

Trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku predstavujú dve základné ...