Trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb za porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku

Príspevok je podporený Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-15-0740 Návody a nástroje na efektívnu elimináciu protiprávnych konaní v spojení s možnou insolvenciou.

Mgr. Michal KRAJČOVIČ
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

KRAJČOVIČ, M.:

Trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb za porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku; Justičná revue, 69, 2017, č. 10, s. 1164 – 1179.

Motto:

„To improve is to change; to be perfect is to change often.“

Sir Winston Churchill

1 Úvod

Každé právne odvetvie je charakterizované pomocou určitých zásad, ktoré prostredníctvom svojej poznávacej funkcie umožňujú poznať povahu daného právneho odvetvia nielen odborníkom, ale aj širokej laickej verejnosti. Tieto predstavujú konkretizáciu ústavných princípov„Na princípy je potrebné nahliadať aj ako na systém hodnôt, systém, ktorý prostredníctvom konkrétnych právnych noriem a inštitútov chráni dôležité sociálne hodnoty a je kritériom pre hodnotenie správania sa subjektov.“ VEČEŘA, M. – GERLOCH, A. – SCHLOSSER, H. – BERAN, K. – RUDENKO, S.: Teória práva; 4. vydanie, Bratislava: EUROKÓDEX, 2011, s. 295. v závislosti od charakteristík a potrieb daného právneho odvetvia za súčasného zachovania hodnotovej koherencie s ústavou. Predstavujú teda ich deriváty. Poznaním predmetných zásad a predovšetkým poznaním, že k ich reflexii v činnosti orgánov verejnej moci reálne dochádza, si občan buduje dôveru v právny poriadok – umožňuje sa mu nadobudnutie stavu právnej istoty a rovnako aj akceptácia autoritatívneho výkonu štátnej moci. Trestné právo v tejto otázke, prirodzene, nie je výnimkou; práve miera vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti voči páchateľom trestných činov podmieňuje v značnej miere dôveru v štát a obzvlášť v štát proklamujúci sa za právny štát. Preto sa nemožno čudovať, že v posledných rokoch patrila problematika trestnoprávneho postihu právnických osôb medzi najdiskutovanejšie témy v domácom aj zahraničnom právnom prostredí.Dôvodová správa k zákonu č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb (ďalej len „Dôvodová správa k zákonu o TZPO“).

Do 30. júna 2016 bolo toto právne odvetvie budované striktne na zásade individuálnej trestnej zodpovednosti. Táto bola vyjadrená v § 19 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len „TZ“), podľa ktorého páchateľom trestného činu je ten, kto trestný čin spáchal sám. S činnosťou od 1. júla 2016 bol prijatý zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o TZPO“), ktorý je vo vzťahu k TZ v pozícii lex specialis. Zavedením modelu tzv. pravej trestnej zodpovednosti právnických osôbMožno sa stotožniť s viacerými autormi, ktorí model tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb hodnotia za neefektívny. Príkladmo ĽORKO, J. – MEZEI, M.: Trestná zodpovednosť právnických osôb – sankčné nóvum v trestnej politike; in: Acta Facultatis Iuridicae Universitatis Comenianae, roč. 35, mimoriadne číslo, 2016, s. 74. Dostatočne intenzívny trestnoprávny postih protiprávnych konaní páchaných týmito osobami je totiž podmienkou naplnenia viacerých funkcií trestného práva v spoločnosti – predovšetkým funkcie ochrannej a preventívnej. nastala výrazná modifikácia systému trestnoprávnych zásad.Zhodne TURAYOVÁ, Y. – TOBIÁŠOVÁ, L. – ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestná zodpovednosť právnických osôb: Vybrané aspekty trestnej zodpovednosti právnických osôb; Bratislava: Univerzita Komenského, Právnická fakulta, 2015, s. 53 a nasl. Pozíciu páchateľa trestného činu tak môže nadobudnúť aj právnická osoba za podmienky, že jej trestný čin možno pričítať, a vo vzťahu k trestnoprávnej zodpovednosti fyzickej osoby ide o zodpovednosť doplnkovú, z toho dôvodu neodporujúcu zásade ne bis in idem. Je nutné rovnako skonštatovať, že aj napriek pôvodne očakávanému zavedeniu tohto modelu už v roku 2013,Pozri Plán legislatívnych úloh vlády SR na rok 2013, mesiac jún, bod. 10. Dostupné na:
http://www.vlada.gov.sk/data/files/3086_plu2013.pdf ide o výrazný posun vpred z hľadiska možnosti boja štátu s najzávažnejšími formami právom reprobovaného konania, ktoré sa vyskytujú v dennom živote občianskej spoločnosti na jeho území.„... aktuálne vývojové trendy (...) nepochybne súvisia s novými spoločenskými, ekonomickými a politickými zmenami, ktoré si často vyžadujú nielen individuálnu reakciu štátu, ale sú často prejavom vôle určitého medzinárodného spoločenstva, či zoskupenia štátov (EÚ, OECD, Rada Európy).“ Dôvodová správa k zákonu o TZPO.

Novelizovaný § 19 TZ bol doplnený o nový ods. 2, podľa ktorého páchateľom trestného činu môže byť fyzická osoba a právnická osoba za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Hoci došlo k určitej modifikácii predmetnej trestnoprávnej zásady ...