Platitelia dane z pridanej hodnoty okrem povinnosti podávania daňového priznania k DPH, z ktorého vyplýva finančný vzťah k štátnemu rozpočtu, majú ďalšie povinnosti nepeňažného charakteru vyplývajúce zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Jednou z takýchto povinností je aj povinnosť podať súhrnný výkaz.
Zmena súhrnného výkazu nastala z dvoch dôvodov:
- zjednotenie vzhľadu formulára s inými formulármi podávanými daňovému úradu.
Od 1. 1. 2020 sa na 1. strane súhrnného výkazu uvádza emailová adresa namiesto čísla faxu. Zároveň z kolónky telefónne číslo bol vymazaný znak lomky. Od roku 2020 sa už nebude na 1. strane súhrnného výkazu uvádzať počet druhých strán. Poslednou úpravou na 1. strane súhrnného výkazu je doplnenie emailovej adresy osoby oprávnenej na podanie súhrnného výkazu;
- uvádzanie údajov týkajúcich sa režimu call-off stock, ktorý bol zavedený novelou zákona o dani z pridanej hodnoty od 1. 1. 2020.
Obsah:
1. Povinnosť podania súhrnného výkazu
2. Uvádzanie služby v súhrnnom výkaze
3. Obdobie, za ktoré sa súhrnný výkaz podáva
4. Podanie súhrnného výkazu zdaniteľnou osobou – neplatiteľom DPH
5. Lehota na podanie súhrnného výkazu
6. Vykazovanie údajov v súhrnnom výkaze
7. Platba prijatá pred dodaním služby
8. Informácia o IČ DPH príjemcu služby
9. Oprava údajov uvedených v podanom súhrnnom výkaze
9.1. Druhy opráv v dodatočnom súhrnnom výkaze
9.2. Opravy zrejmých omylov v súhrnnom výkaze
9.3. Doplnenie neúplných údajov s následným prekročením hodnoty 50 000 eur
9.4. Vystavenie dobropisu alebo ťarchopisu
9.5. Výzva na odstránenie nedostatkov podaného súhrnného výkazu
10. Súhrnný výkaz a režim call-off stock
11. Príklady – uvádzanie údajov v súhrnnom výkaze
1. Povinnosť podania súhrnného výkazu
Platiteľ dane je podľa § 80 ods. 1 zákona o DPH povinný podať súhrnný výkaz za kalendárny mesiac, ak:
- dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH zo SR do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte alebo
- premiestnil tovar, ktorý je v jeho vlastníctve a ktorý je oslobodený od dane podľa § 43 ods. 4 zákona o DPH, zo SR do iného členského štátu na účely jeho podnikania v tomto členskom štáte, alebo
- zúčastnil sa na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ podľa § 45 zákona o DPH, alebo
- dodal službu s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň a táto osoba je povinná platiť daň,
- odoslal alebo prepravil tovar v režime call-off stock, resp. uvedený tovar bol vrátený do SR,
- zdaniteľná osoba, pre ktorú bol tovar odoslaný v režime call-off stock, bola nahradená inou osobou.
2. Uvádzanie služby v súhrnnom výkaze
Predmetom DPH v SR sú podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH také poskytnuté služby, ktoré sú poskytnuté za protihodnotu, ich miesto dodania sa nachádza v SR a sú uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby (osoby vykonávajúcej nezávisle ekonomickú činnosť).
Z uvedeného vyplýva, že služby, ktorých miesto dodania sa nenachádza v SR, nie sú predmetom zdanenia v SR, neuplatní sa pri nich slovenská DPH. Preto, aby bolo jasné, či služba bude alebo nebude zdanená v SR, je nevyhnutné určiť jej miesto dodania. Vo väčšine prípadov dodávaných služieb sa miesto dodania neodvíja od miesta fyzického výkonu služby, pre určenie miesta dodania služby sa postupuje podľa § 15 zákona o DPH, kde je uvedené tzv. všeobecné pravidlo určenia miesta dodania služby a podľa § 16, v ktorom sú uvedené tzv. špeciálne pravidlá.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH je miestom dodania služby odberateľovi – zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby ...