Súdny dvor rozhodol o neplatnosti časti smernice DAC6

Obsah:

Úvod

1. Podstata a účel oznamovacích povinností podľa Smernice a vnútroštátnej právnej úpravy

1.1 Oznamované opatrenia

1.2 Kto je povinnou osobou?

1.3 Kto je sprostredkovateľ?

1.4 Aké povinnosti má sprostredkovateľ?

1.5 Lehoty uplatňujúce sa pre sprostredkovateľa

1.6 Ako sa podávajú informácie o oznamovanom opatrení?

1.7 Aké konkrétne informácie o cezhraničných opatreniach sa oznamujú?

1.8 Aké sankcie hrozia?

1.9 Ktorý článok smernice DAC6 bol predmetom rozhodnutia Súdneho dvora?

2. Vybrané aspekty rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C-694/20, Orde van Vlaamse Balies, IG, Belgian Association of Tax Lawyers, CD, JU proti Vlaamse Regering

2.1 Konanie vo veci samej a prejudiciálna otázka

2.2 Posúdenie prejudicálnej otázky

2.3 Charta a Dohovor – základné východiská

2.4 Posúdenie čl. 8ab Smernice v kontexte čl. 7 Charty

2.5 Posúdenie dôvodnosti a proporcionality zásahu do čl. 7 Charty

2.6 Posúdenie čl. 8ab Smernice v kontexte čl. 47 Charty

2.7 Odpoveď na prejudiciálnu otázku

Zhrnutie

Úvod

V posledných rokoch došlo k zásadnému vývoju da­ňo­vo­-práv­nych inštitútov, ktorý sa premietol napr. v dôkladnejšom prepracovaní, ako aj v zavedení nových nástrojov priameho zdanenia a v celkovom kontexte viedol k sprísneniu podmienok zdanenia daňou z príjmov tak u fyzických, ako aj u právnických osôb. Prepracovanie celkového nazerania slovenského zákona o dani z príjmov na daňové subjekty a ich príjmy viedol vo viacerých prípadoch k sprísneniu pravidiel, ale tiež k zavedeniu daňových mechanizmov na elimináciu neželaného vyhýbania sa daňovej povinnosti a presunu ziskov do iných daňových jurisdikcií. Boj s týmito fenoménmi je zásadný predovšetkým v medzinárodnom kontexte a svoje vyjadrenie nachádza predovšetkým v konkrétnych opatreniach a odporúčaniach formulovaných na úrovni OECD (tu dávame do pozornosti predovšetkým tzv. BEPS iniciatívu a jej praktické dosahy na daňové režimy jednotlivých štátov), ale tiež aj v právnych nástrojoch Európskej únie.

V nadväznosti na vyššie uvedené snahy o praktickú elimináciu vyhýbania sa daňovej povinnosti a presúvania ziskov je potrebné prihliadnuť aj na ďalšiu časť práva EÚ a rovnako vnútroštátneho práva, ktorá síce priamo neupravuje konštrukčné prvky dane, a teda neprináša zmeny vo výške vlastnej daňovej povinnosti daňových subjektov, ale ktorá zakotvuje oznamovacie povinnosti umožňujúce štátu s časovým predstihom identifikovať neželané správanie daňových subjektov a tomu prispôsobiť svoju konkrétnu daňovú odpoveď na kroky a postupy týchto daňových subjektov, a to či už v podobe novelizácie právnej úpravy (napr. na zaplátanie tzv. zákonných medzier), alebo aj v podobe cielenej činnosti správcu dane v podobe napr. otvorenia novej daňovej kontroly a pod. Uplatňovanie tzv. „compliance“ postupov v ich najširšom vyjadrení preto musí nevyhnutne prihliadať aj na prípadné budúce právne a daňové riziká, ktoré môžu hroziť napr. v súvislosti konkrétnou cezhraničnou transakciou.

Predmetom tohto príspevku je reakcia Súdneho dvora EÚ na vybrané aspekty pomerne komplexných oznamovacích povinnosti vyplývajúcich zo smernice EÚ zjednodušene nazývanej ako tzv. smernica DAC 6. Ide o smernicu Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu.

Do slovenského vnútroštátneho práva bola táto smernica transponovaná prostredníctvom zákona č. 305/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej ako „zákon“ alebo „zákon o medzinárodnej spolupráci“). Išlo o ďalšiu z balíka smerníc týkajúcich sa administratívnej spolupráce (t. j. Directives on Administrative Cooperation – teda „DAC“, resp. „DACs“). Smernica 2011/16/EÚ v jej konsolidovanom znení je ďalej označovaná len ako „Smernica“.

Rozhodnutie Súdneho dvora vnáša do týchto pravidiel novú dynamiku právnych súvislostí, ktoré sa priamo týkajú povinností advokátov pri oznamovaní rozhodných skutočností podľa vyššie uvedenej právnej úpravy, a má tak bezprostredný vplyv tiež na ochranu oprávnených záujmov konkrétnych dotknutých daňových subjektov – klientov.

1. Podstata a účel oznamovacích povinností podľa Smernice a vnútroštátnej právnej úpravy

Zákonné oznamovacie povinnosti o vybraných cezhraničných opatreniach nadobudli účinnosť 1. júla 2020.

Súčasne platilo, že povinné osoby boli povinné podať do 31. augusta 2020 príslušnému orgánu Slovenskej republiky informácie o oznamovaných opatreniach, pri ktorých sa prvý úkon ...