Súdna ingerencia do rozhodcovského konania: Opatrné budovanie novej dôvery

JUDr. Juraj Gyárfáš, PhD., LL.M. absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, postgraduálny program European Master in Law & Economics na univerzitách v Hamburgu a v Haife, rigorózne konanie na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity a doktorandské štúdium na Právnickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. V súčasnosti pôsobí ako advokát a partner Dentons Europe Názory prezentované v tomto článku sú súkromnými názormi autora a nemusia sa nevyhnutne zhodovať s názorom inštitúcie, v ktorej autor pôsobí. CS LLP a externe vyučuje na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Publikuje články k rôznym otázkam slovenského a európskeho práva a bol vedúcim autorského kolektívu komentára k zákonu o rozhodcovskom konaní. Od roku 2015 pôsobí ako člen Komisie pre rekodifikáciu súkromného práva.

Pred dvoma rokmi sme na stránkach tohto časopisu s prof. Števčekom opakovali náš dlhodobý názor, že fungujúce rozhodcovské konanie je prínosom pre právny a hospodársky život moderného štátu a jedným z kľúčových predpokladov fungujúcej arbitráže je dôvera.GYÁRFÁŠ, J., ŠTEVČEK, M. Odkiaľ prichádza, kde sa nachádza a kam kráča arbitráž na Slovensku. Bulletin Slovenskej advokácie, 3/2019, s. 13. Týmto presvedčením sme si dovolili uviesť aj komentár k zákonu o rozhodcovskom konaní (GYÁRFÁŠ, J., ŠTEVČEK, M. a kol. Zákon o rozhodcovskom konaní. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. IX). Dovolili sme si postulovať, že arbitráž je akýmsi „stelesnením“ dôvery. Strany sa s dôverou obracajú na neštátnu rozhodcovskú inštitúciu a štátom neregulovaných rozhodcov a zároveň štát dôveruje rozhodnutiam vydaným v tomto konaní natoľko, aby im priznal účinky exekučného titulu a ich kontrolu obmedzil na krátky zoznam taxatívne vymedzených dôvodov.

A práve nedostatok dôvery bol – podľa nášho názoru – za posledné dve desaťročia jedným z hlavných problémov slovenskej arbitráži. Niektoré rozhodcovské inštitúcie a rozhodcovia, osobitne v rozmáhajúcej sa spotrebiteľskej arbitráži, žiaľ, nekonali spôsobom, ktorý by si dôveru zaslúžil. A niektoré súdne rozhodnutia, žiaľ, prejavovali nedôveru voči rozhodcovskému konaniu, ktorá negatívne zasahovala aj rozhodcovské inštitúcie a rozhodcov konajúcich v súlade s náležitými štandardami.

Hlavným nástrojom štátnych súdov pri kontrole rozhodcovského konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku. Nejde o jediný moment, kedy môže súdy ...