Problémy pri žalobách na zrušenie rozhodcovského rozsudku a uznávanie výkonu rozhodcovských rozsudkov

JUDr. Alexander Škrinár, CSc.
advokát
vyučuje na Trnavskej univerzite na katedre občianskeho a obchodného práva

Škrinár, A.: Problémy pri žalobách na zrušenie rozhodcovského rozsudku a uznávanie výkonu rozhodcovských rozsudkov. Bulletin slovenskej advokácie, 19, 2013, č. 7-8, s. 44 - 61.

Aplikácia zásady rovnosti v rozhodcovskom konaní

Zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania je vyjadrená v § 17 zákona tak, že účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

V prípade, že sa účastníci rozhodcovského konania dohodnú na predložení svojho sporu na prerokovanie stálemu rozhodcovskému súdu v zásade platí, že sa podrobujú predpisom tohto súdu. Podľa § 14 ods. 2 ZoRK upravujúceho náležitosti rokovacieho poriadku, rozhodcovský súd postupuje v ňom neupravených otázkach podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní.

Okrem toho podľa § 51 ods. 3 ZoRK sa na rozhodcovské konanie primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak zo zákona o rozhodcovskom konaní nevyplýva niečo iné.

Rovnaké postavenie účastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom postupe súdu od podania žaloby až po vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý obom stranám umožní predkladať návrhy na vykonanie dôkazov, podanie vzájomnej žaloby, návrhy na doplnenie žaloby a najmä právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom druhej strany.

Dôležitou aplikáciou zásady rovnosti je rovnaké postavenie oboch strán pri dohode o spôsobe ustanovenia rozhodcu, alebo ak ide o viacerých rozhodcov, tak dohoda o postupe pri ich ustanovení.

Dohoda strán o ustanovení rozhodcu alebo viacerých rozhodcov spravidla vyplýva z rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Problémy pri ustanovení rozhodcov však vznikajú, ak strany uzavreli len rozhodcovskú doložku, v ktorej riešili okruh majetkových sporov, ktoré sa budú podľa vzájomnej dohody rozhodovať v rozhodcovskom konaní a o otázke ustanovenia rozhodcov neuzavreli žiadnu dohodu. Ak má ísť o rozhodovanie sporu rozhodcom ad hoc, účastníci konania by sa mali dohodnúť na spôsobe dodatočného určenia rozhodcu, ak sa na jeho osobe nedohodli priamo v rozhodcovskej doložke alebo zmluve.

Ak ide o rozhodovanie na Stálom rozhodcovskom súde pri ustanovení rozhodcov sa vychádza z rokovacieho poriadku súdu.

Zmluvné strany by mali predvídať situáciu pri ustanovení viacerých rozhodcov na rozhodovanie sporu, pri ktorej každá zo strán navrhne jedného rozhodcu. Z § 8 ods. 2 ZoRK vyplýva všeobecné pravidlo na ustanovenie rozhodcov, ak ide o rozhodovanie sporu tromi rozhodcami, podľa ktorého každá zo strán navrhne jedného rozhodcu a ustanovení rozhodcovia sa dohodnú na treťom predsedajúcom rozhodcovi. V prípade, že nedôjde medzi nimi k dohode o osobe predsedajúceho rozhodcu, do 30 dní od ich ustanovenia ho na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd.

V rozhodcovskej zmluve by sa preto mali dohodnúť na spôsobe ustanovenia rozhodcov a najmä postupu pri ustanovení predsedajúceho rozhodcu. Mali by dohodnúť postup pri ustanovení predsedajúceho rozhodcu, ak sa nevedia na jeho osobe dohodnúť. Pri rozhodovaní sporu na stálom rozhodcovskom súde sa pri ustanovení rozhodcov bude vychádzať z postupu upravenom rokovacím poriadkom tohto súdu.

V prípade rokovania na Stálom rozhodcovskom súde je spravidla v ich rokovacích poriadkoch uvedený postup, kto rozhoduje o osobe predsedajúceho rozhodcu, ak sa na ňom účastníci konania nedohodli. Spravidla to býva predsedníctvo Stáleho rozhodcovského súdu alebo jeho predseda.

Problémy môžu vzniknúť v prípade, ak rokovací poriadok Rozhodcovského súdu neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého, ak nedôjde k dohode účastníkov konania o predsedajúcom rozhodcovi, nie je v ňom uvedené, kto má o ňom rozhodnúť. V rokovacích poriadkoch však spravidla býva uvedený postup, ako sa rieši ustanovenie rozhodcov, ak nedôjde k dohode účastníkov konania o predsedajúcom rozhodcovi.

Pravidlá na rozhodovanie sporu uvedené v rozhodcovskej zmluve sú dôležité najmä pri rozhodovaní sporu rozhodcom ustanoveným ad hoc. Účastníci rozhodcovského konania pred zvoleným rozhodcom by v rozhodcovskej zmluve mali dohodnúť procesné podmienky, podľa ktorých bude rozhodca ad hoc v konaní postupovať. V neupravených otázkach bude rozhodca postupovať podľa zákona o rozhodcovskom konaní.

V niektorých rozhodcovských doložkách, alebo zmluvách sa vyskytlo, že okrem dohody o prerokovaní sporu v rozhodcovskom konaní je v nej priamo uvedené aj meno rozhodcu. V prípade, že obe strany

rozhodcovskú doložku v takomto znení podpísali, svojím podpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej doložke. Sporová strana mohla už pri

podpise rozhodcovskej doložky alebo zmluvy vysloviť nesúhlas s osobou uvedeného rozhodcu a mala možnosť navrhnúť na rozhodovanie iného rozhodcu. Ak bola rozhodcovská doložka alebo zmluva jasne a určite formulovaná aj s uvedením mena rozhodcu a podpísaná zástupcami oboch strán, každá z nich mala možnosť vzniesť námietky voči uvedenej osobe rozhodcu. V takomto prípade sa domnievame, že nedošlo k porušeniu zásady rovnosti v rozhodcovskom konaní pri menovaní osoby rozhodcu, lebo druhá strana sa rozhodla slobodne o podpísaní doložky a mala možnosť vyjadriť nesúhlas s jej menovaním.

Z hľadiska postavenia účastníkov rozhodcovského konania pri podávaní námietky predpojatosti je však pri ustanovení rozhodcu priamo v rozhodcovskej doložke dôležité, aby strana, ktorá má pochybnosti o nestrannosti rozhodcu takto navrhnutého, vzniesla svoje námietky o predpojatosti rozhodcu už pri podpisovaní dohody o rozhodcovskej doložke, alebo vyslovila nesúhlas s ustanovením tejto osoby za rozhodcu. Z § 9 ZoRK vyplýva, že predpojatosť rozhodcu, ktorého strany ustanovili, môže potom účastník namietať len z dôvodov, o ktorých sa dozvedel po jeho ustanovení do funkcie rozhodcu.

Ustanovený rozhodca je povinný oznámiť zmluvným stranám všetky okolnosti, pre ktoré by mohol byť z prerokovania a rozhodovania veci vylúčený pre svoj vzťah k predmetu sporu alebo zmluvným stranám.

V takomto prípade môže každá strana použiť postup podľa § 9 ZoRK a vzniesť námietku predpojatosti voči rozhodcovi, o ktorých sa dozvedela buď z oznámenia rozhodcu o vzťahu k veci alebo k stranám, alebo z iných dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po ustanovení rozhodcu.

Ide o prípady, ak po ustanovení osoby rozhodcu, s ktorým súhlasila, sa druhá strana dozvedela o určitých skutočnostiach, ktoré bránia rozhodcovi nezaujato a spravodlivo spor rozhodnúť.

Ak ide o písomné podanie, žalobu alebo žalobnú odpoveď, prípadne vyjadrenie žalobcu k žalobnej odpovedi, povinnosťou účastníka konania je predložiť všetky písomné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré má k dispozícii.

V prípade, že účastník nevyužije právo na podanie žalobnej odpovede alebo nenavrhne dôkazy, ktoré sa majú v konaní vykonať a druhá strana predloží návrhy na vykonanie dôkazov, nemôže neskôr namietať, že sa v konaní porušila zásada rovnosti účastníkov v konaní.

Ústne pojednávanie alebo písomné konanie

Prioritnou otázkou ...