Stručne k výdavkom uznávaným až po zaplatení

Úvod

Ide o jedno zo spoločných ustanovení (obsiahnutých vo štvrtej časti zákona od § 15 ZDP po § 31 ZDP), ktoré sa týkajú dane z príjmov fyzickej osoby (ďalej aj „DPFO“) i dane z príjmov právnickej osoby (ďalej aj „DPPO“), pričom v § 17 ZDP sú sústredené „všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane“.

Iste, vzhľadom na odlišnosti základných princípov účtovania v jednotlivých účtovných sústavách (a s tým súvisiaceho zisťovania základu dane) sa viac vzťahuje na účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva (ďalej aj „PÚ“), a teda viac na daňovníkov DPPO, keďže len minimum daňovníkov DPFO účtuje v tejto účtovnej sústave.

Pripomeňme si, že v jednoduchom účtovníctve (ďalej aj „JÚ“) sa účtuje o príjmoch a výdavkoch, pričom v súlade s § 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení n. p. (ďalej aj „ZoÚ“) sa príjmom rozumie prírastok peňažných prostriedkov alebo ich ekvivalentov a výdavkom sa rozumie úbytok peňažných prostriedkov alebo ich ekvivalentov (napr. úhrada záväzku); neúčtujú sa účtovné prípady, ktorými sa predpisuje povinnosť platieb alebo odvodov.

Do peňažného denníka ako najdôležitejšej účtovnej knihy tejto sústavy sa v priebehu účtovného a zároveň zdaňovacieho obdobia (ďalej aj „roka“) zapisujú len pohyby peňažných prostriedkov v hotovosti (v pokladnici) a na bankových účtoch, pričom jednotlivé príjmy a výdavky sa zároveň posudzujú podľa ZDP: v daňovo-analytickej časti peňažného denníka sa účtujú buď ako príjmy zahrnované do základu dane, alebo neovplyvňujúce základ dane, resp. ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (daňové) alebo výdavky neovplyvňujúce základ dane (nedaňové).

(Takmer) úplný súlad so ZDP sa docieli zaúčtovaním uzávierkových účtovných operácií (zaúčtovanie napr. odpisov majetku). Už z princípov jednoduchého účtovníctva teda vyplýva, že o daňovom výdavku (v súlade so ZDP) sa účtuje už k momentu jeho vzniku zaplatením (za zásoby atď.).

Je to však širšia problematika – v prípade napr. zmluvných pokút ide aj o to, či je to vôbec výdavok daňovo uznaný, a to bez ohľadu na účtovnú sústavu a bez rozdielu, či ju zaplatí fyzická osoba alebo právnická osoba.

Podobne je to v prípade limitácie provízií za sprostredkovanie – rovnako sa týka všetkých daňovníkov, ktorí zisťujú základ dane podľa § 17 ZDP.

Časový vývoj

Zo zákona č. 333/2014 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2015 (neskôr aj zákona č. 253/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2016) vyplynuli v tejto súvislosti o. i. tieto zmeny:

• rozšírenie okruhu výdavkov (nákladov) zahrnovaných do základu dane až po zaplatení (v prípade marketingových a iných štúdií a prieskumu trhu aj na strane príjmovej), pričom boli sústredené do § 17 ods. 19 ZDP s tým, že:
• do § 17 ods. 19 písm. b) ZDP boli presunuté výdavky na nájomné a do písm. d) provízie za sprostredkovanie (ale už limitované) a zároveň ustanovenie § 19 ods. 4, upravujúce dovtedy posudzovanie nájomného a provízií za sprostredkovanie, bolo zo ZDP vypustené,
• do § 17 ods. 19 písm. e) ZDP boli presunuté výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov ...