Staré exekúcie a vymáhateľnosť nákladov oprávneného pri opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie

JUDr. Zuzana Takácsová
advokátska koncipientka
v rámci externého doktorandského štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sa venuje tematike ochrany osobných údajov
v minulosti pôsobila aj ako zodpovedná osoba na ochranu osobných údajov v Slovenskej bankovej asociácii, kde sa spolupodieľala na zavedení politiky ochrany osobných údajov

Autorka v príspevku analyzuje možnosti oprávneného nárokovať si náklady súvisiace s vymáhaním jeho pohľadávky pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, a to v nadväznosti na problematiku tzv. starých exekúcií. Nákladmi súvisiacimi s vymáhaním pohľadávky, ktoré sú predmetom tejto analýzy, sú trovy starej exekúcie a paušálne trovy starej exekúcie. Autorka vychádza v príspevku z vlastnej praxe a z rozhodovacej praxe príslušného súdu, podľa názoru ktorého si oprávnený, pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, nemôže uplatniť žiadne náklady súvisiace s vymáhaním svojej pohľadávky, okrem súdneho poplatku za podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne nákladov špecifikovaných v exekučnom titule.

Úvod

S účinnosťou od 1. 1. 2020 došlo v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon“) k zastaveniu tzv. starých exekúcií (§ 2 ods. 1 Zákona). V zmysle Zákona môže oprávnený podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie (§ 9 Zákona) po zastavení tzv. starej exekúcie. Zákon nepriznáva oprávnenému za takto podaný opätovný návrh, okrem náhrady súdneho poplatku, nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.Podľa § 9 ods. 3 Zákona: „Okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.“

Podľa nášho názoru sa v praxi vyskytol aplikačný problém, súvisiaci s výkladom § 9 ods. 3 Zákona. Názorová línia ...