Príklady z praxe k sociálnym podnikom

Otázka č. 1
Čo možno považovať za spoločensky prospešné nájomné bývanie?

Prijatím zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch (ďalej aj ako zákon o SE) sa vytvoril právny rámec pre vznik špecifického druhu registrovaného sociálneho podniku, tzv. sociálny podnik bývania, ktorý má za cieľ zabezpečovať primerané a dôstojné bývanie pre konkrétne vymedzený okruh fyzických osôb.

Vymedzením tohto druhu registrovaného sociálneho podniku v rámci ustanovení zákona o SE sa na Slovensku posilňuje priestor pre rozvoj nájomného bývania, ktorý je inšpirovaný najmä modelom z Rakúska.

Spoločensky prospešné bývanie podľa zákona o SE je definované nasledovne: poskytovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu prostredníctvom výstavby, prestavby alebo obstarania bytov na účely ich nájmu oprávneným osobám alebo prostredníctvom nájmu bytov týmto fyzickým osobám (§ 13 ods. 2 zákona).

Zabezpečovanie spoločensky prospešného nájomného bývania je v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) ,,sociálnou službou všeobecného záujmu“.

Otázka č. 2
Kto má nárok na prenájom daného bytu?

Sociálna služba všeobecného významu, pod ktorú zabezpečenie spoločensky prospešného bývania patrí, je určená pre špecifický okruh fyzických osôb. Oprávnenými osobami, ktorým je v zmysle zákona o SE možné poskytovať nájomné bývanie, sú (okrem iných podmienok) fyzické osoby, ktoré v zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,Občiansky zákonník“) tvoria spoločnú domácnosť.

Spoločnú domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvalé žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Podľa tohto vymedzenia domácnosť tvoria fyzické osoby nezávislé od toho, či sú navzájom blízkymi osobami, to znamená, že členmi domácnosti môžu byť aj osoby, ktoré si navzájom nie sú blízke, naopak, navzájom blízke osoby nemusia tvoriť spoločnú domácnosť. Základnými pojmovými znakmi domácnosti je spolužitie osôb, ktoré je trvalé, a spoločné uhrádzanie nákladov. Bývanie niekoľkých osôb v spoločnom byte ešte nie je spoločnou domácnosťou, aj keď všetky spolubývajúce osoby rovnakým dielom znášajú náklady na nájomné, plyn, elektrinu a iné platby spojené s užívaním bytu, ak však každý zo spolubývajúcich žije na svoj vlastný účet a k ostatným nemá bližší vzťah. Musí ísť o objektívne trvalé spolužitie, nielen o spolužitie prechodné. Uhrádzanie nákladov môžeme chápať ako hospodárske spolužitie, pri ktorom osoby spoločne hospodária so svojimi príjmami, nie sú presne oddeľované finančnými prostriedkami a nerozlišuje sa, ktoré veci v domácnosti môžu tieto osoby užívať.

Podmienka, že oprávnené osoby sú fyzické osoby, ktoré tvoria spoločnú domácnosť, nie je jedinou podmienkou v rámci splnenia nároku na poskytnutie nájomného bývania. Ďalšou podmienkou je, že osoby, ktoré tvoria spoločnú domácnosť, majú spoločný mesačný príjem, ktorý v úhrne neprevyšuje päťnásobok sumy životného minima. Nominálna výška sumy životného minima za všetky spoločne posudzované osoby žijúce v spoločnej domácnosti sa odvíja od počtu osôb, ktoré túto domácnosť tvoria. V zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o životnom minime“) sa za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb považuje k 1. júlu 2023 suma alebo úhrn súm v prípade jednej plnoletej fyzickej osoby vo výške 268,88 eura. V prípade, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu v domácnosti, suma životného minima je 187,57 eura. Ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo
o nezaopatrené dieťa, suma životného minima je v tomto prípade 122,77 eura.

Otázka č. 3
Podpora podnikov zo strany štátu (§ 16 zákona č. 112/2018 Z. z.).

Sociálnemu podniku, registrovanému sociálnemu podniku a podniku so sociálnym dosahom (podnikom v širšom priestore sociálnej ekonomiky) zákon vo svojom znení a v zmenách a doplnení vybraných zákonov ponúka priamu a nepriamu formu pomoci. Jej poskytovanie je odstupňované podľa toho, či je podnik sociálnym podnikom, podnikom so sociálnym dosahom, registrovaným sociálnym podnikom či registrovaným sociálnym podnikom podľa § 16 ods. 4 zákona, ktorý dosahuje pozitívny sociálny vplyv spôsobom hospodárskej činnosti a 100 % zisku po zdanení využíva na dosiahnutie svojho hlavného cieľa alebo uplatňuje demokratickú správu vo svojom vnútornom usporiadaní ...