Prestávky v práci

Článok má priblížiť právnu úpravu poskytovania prestávok v práci zamestnancom so zameraním na problematiku týkajúcu sa prestávok v práci v nepretržitej prevádzke, možnosti opustiť pracovisko počas prestávky v práci, možnosti zamestnávateľa modifikovať poskytovania prestávok v práci či zodpovednosti zamestnávateľa za úraz spôsobený zamestnancovi počas prestávky v práci.

Článok taktiež poukazuje na prípad, ktorým sa zaoberal Najvyšší súd Českej republiky, a to, či mohol zamestnávateľ zamestnancovi pracujúcemu v 12-hodinovej zmene v nepretržitej prevádzke a vykonávajúcemu práce, ktoré nemôžu prerušiť, odpočítať 2 prestávky v práci v trvaní 30 min. a vyplatiť mu mzdu iba za 11 hodín práce.

Prestávka na odpočinok a jedenie

Zákonník práce v ustanovení § 91 ods. 1 ukladá zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút, ak pracovná zmena zamestnanca je dlhšia ako šesť hodín, a v prípade mladistvého zamestnanca prestávku v trvaní 30 minút, ak pracovná zmena mladistvého zamestnanca je dlhšia ako štyri a pol hodiny.

Uvedené znamená, že ak má zamestnanec v pracovnej zmluve dohodnutý týždenný pracovný čas 40 hodín a denne pracuje 8 hodín, po odpracovaní 6 hodín a v prípade mladistvého zamestnanca 4,5 hodiny má zamestnanec právo na prestávku v práci, ktorú môže využiť na načerpanie nových síl a jedenie. Nárok na prestávku v práci však nie je možné posudzovať podľa dohodnutého týždenného pracovného času zamestnanca v pracovnej zmluve automaticky.