Zákonník práce rozdeľuje prekážky v práci na strane zamestnanca na prekážky z dôvodov:
- všeobecného záujmu;
- dobrovoľníckej činnosti;
- výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy;
- plnenia brannej povinnosti a z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl;
- zvyšovania kvalifikácie;
- dôležitých osobných prekážok v práci.
Na zamestnancov pracujúcich na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa ust. § 223 a nasl. Zákonníka práce (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o pracovnej činnosti) sa vzťahuje len časť dôležitých osobných prekážok v práci uvedených v ust. § 141 Zákonníka práce, konkrétne v ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g), pričom tieto prekážky v práci musia zasiahnuť do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce.
Za tento čas zamestnancovi náhrada odmeny nepatrí.
A. Prekážky z dôvodov všeobecného záujmu
V zmysle ust. § 136 ods. 1 Zákonníka práce poskytne zamestnávateľ zamestnancovi pracovné voľno na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme pod podmienkou, že túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Väčšina prekážok v práci z dôvodu všeobecného záujmu predstavuje krátkodobé prekážky v práci. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas a bez náhrady mzdy, ak Zákonník práce, osobitný predpis alebo kolektívna zmluva neustanovuje inak alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak.
Poznámka:
Pojem „nevyhnutný čas“ nedefinuje Zákonník práce ani iný pracovnoprávny predpis, preto je vhodné, aby zamestnávateľ stanovil konkrétnu úpravu vnútorným predpisom alebo dohodol v kolektívnej zmluve.
Verejná funkcia, občianska povinnosť a iný úkon vo všeobecnom záujme je na účely Zákonníka práce činnosť, o ktorej to ustanovuje buď samotný Zákonník práce, alebo osobitný predpis.
Výkonom verejnej funkcie je na účely Zákonníka práce plnenie povinností vyplývajúcich z funkcie, ktorá je vymedzená funkčným obdobím alebo časovým obdobím a obsadzovaná na základe priamej voľby alebo nepriamej voľby alebo vymenovaním podľa osobitných predpisov.
Zamestnancovi, ktorý vykonáva verejnú funkciu popri plnení povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, môže byť z dôvodu výkonu verejnej funkcie poskytnuté pracovné voľno v rozsahu najviac 30 pracovných dní alebo zmien v kalendárnom roku, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Zamestnávateľ je povinný uvoľniť zamestnanca na výkon verejnej funkcie aj dlhodobo. Podľa ust. § 144a ods. 2 písm. g) Zákonníka práce sa doba, na ktorú zamestnávateľ zamestnanca uvoľnil, neposudzuje ako výkon práce. Ak sa zamestnanec vráti do práce po skončení výkonu verejnej funkcie, zamestnávateľ je v zmysle ust. § 157 ods. 3 Zákonníka práce povinný zaradiť ho na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ho na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.
Občianske povinnosti, na výkon ktorých je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno, vymenúva Zákonník práce v ust. § 137 ods. 4. Neuvádza však ...