Právna úprava náhrady trov obvineného v trestnom konaní v kontexte zachovania práva na spravodlivý proces

JUDr. Filip Geleta v roku 2016 absolvoval magisterské štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2020 pôsobí ako advokát v Banskej Bystrici.

V prekladanom článku autor pracuje s hypotézou, v zmysle ktorej právna úprava trov konania podľa Trestného poriadku porušuje právo obvinených na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Ústava SR“) a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj ako „Dohovor“).

Základné východiská a súčasný stav problematiky

Obvinený má po vznesení obvinenia viacero možností ako sa obhajovať. Môže tak robiť sám, bez pomoci tretej osoby využívajúc katalóg práv, ktoré mu Trestný poriadok ponúka (právo na obhajobu v materiálnom zmysle), alebo môže tieto práva uplatňovať prostredníctvom obhajcu (právo na obhajobu vo formálnom zmysle).

Obhajcu si možno zvoliť na základe udelenej plnej moci a v prípade, ak obvinený nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, môže požiadať, aby mu bol súdom ustanovený. Špecifickým prípadom ustanovenia obhajcu sú dôvody nutnej obhajoby v zmysle § 37 a nasl. Trestného poriadku, a to v prípade, ak si obvinený napriek poskytnutej možnosti obhajcu sám nezvolí.

Šiesta časť Trestného poriadku upravuje problematiku trov trestného konania. V rámci nej reguluje otázku trov, ktoré znáša štát, trov obvineného, poškodeného, odmeny obhajcu, splnomocnenca poškodeného a pod. Podrobne je tu riešená otázka povinnosti odsúdeného nahradiť trovy konania v prípade, ak bol právoplatne uznaný vinným.

Podľa § 555 ods. 1 Trestného poriadku platí, že ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu

a) trovy spojené s výkonom väzby,

b) trovy spojené s výkonom trestu odňatia slobody,

c) vyplatenú odmenu a náhradu ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov podľa § 47 ods. 6, ak nemá nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú náhradu,

d) paušálnou sumou ostatné trovy, ktoré znáša štát.

Najvyššou čiastkou býva zásadne suma vyplatenej odmeny a náhrad ustanovenému obhajcovi v prípade, že obvinený nemá nárok na bezplatnú obhajobu alebo obhajobu za zníženú náhradu. Postup preukazovania tohto nároku nebudem bližšie analyzovať, pretože pre ciele tohto článku nie je podstatný.

V prípade voľby obhajcu neprichádza uloženie povinností v zmysle § 555 ods. 1 písm. c) do úvahy.

Otázne je, čo v prípade, ak je obžalovaný právoplatne oslobodený spod obžaloby, prípadne trestné stíhanie bolo voči nemu zastavené. Trestný poriadok v šiestej časti neupravuje náhradu účelne a preukázateľne vynaložených trov obhajoby obvineného a jediné ustanovenie, ktoré sa tejto otázky dotýka, je uvedené v § 119 ods. 4 Trestného poriadku.Dôkazy môžu obstarávať aj strany na vlastné náklady. V prípade oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. a), b) ...