Pozemkové úpravy a určovacia žaloba

JUDr. Marek Maslák, PhD.
odborný asistent na Katedre občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave
advokátsky koncipient
zaoberá sa predovšetkým civilným právom procesným a pozemkovým právom.

Konanie o pozemkových úpravách je špecifickým administratívnoprávnym procesom, ktorý má dopad aj na súkromnoprávne vzťahy. V súčasnosti na Slovensku panuje neúnosná rozdrobenosť vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde.Jeden pozemok na Slovensku je v priemere vlastnený 11,91 vlastníkmi, pričom jeden vlastník má priemerne podiel v 22,61 pozemkoch. Pozri Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav v SR (nelegislatívny materiál MPRV SR), 2019, s. 16. Dostupný na: Podstatou pozemkových úprav je usporiadanie vlastníctva (scelenie, komasácia), najmä pokiaľ ide o poľnohospodársku pôdu v extravilánoch obcí. V dôsledku pozemkových úprav získa vlastník namiesto svojich pôvodných, často mnohých drobných, spoluvlastníckych podielov k pozemkom v danom území nový pozemok, pokiaľ možno, vo výlučnom vlastníctve, prípadne s čo najnižším počtom spoluvlastníkov. Čo však v prípade, ak sú v skutočnosti tieto pôvodné spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve tretej osoby? Inak povedané, aký vplyv majú pozemkové úpravy na prípadné vlastnícke právo tretej osoby, ktorá disponuje právnym titulom k pôvodným spoluvlastníckym podielom? Cieľom tohto príspevku je zodpovedať otázku, či podľa súčasného právneho stavu má vykonanie pozemkových úprav vplyv na úspešnosť žaloby o určenie vlastníckeho práva.

1. Pojem, význam a dopady pozemkových úprav

Konanie o pozemkových úpravách upravuje vo svojej prvej časti zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom znení (ďalej ako „zákon o pozemkových úpravách“). Tento zákon nadväzuje na federálny zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ktorý vo svojom § 19 obsahuje základné východiská pozemkových úprav, pričom pozemkové úpravy definuje ako zmeny v usporiadaní pozemkov na určitom území vykonané za účelom vytvorenia pôdne ucelených hospodárskych jednotiek podľa potrieb vlastníkov a podľa celospoločenských požiadaviek na tvorbu krajiny, životného prostredia a na investičnú výstavbu. Predmetný federálny zákon ďalej ustanovuje konanie o pozemkových úpravách za administratívnoprávne konanie, pričom bližšiu úpravu tohto konania obsahuje zákon o pozemkových úpravách.

Môžeme povedať, že pozemkové úpravy predstavujú rekonštrukciu pozemkového vlastníctva a sú nástrojom, ako prispieť k ochrane poľnohospodárskej, ale aj lesnej pôdy, prípadne ako usporiadať vlastnícke a užívacie vzťahy v špecifických prípadoch, akými sú najmä osídlenia marginalizovaných skupín obyvateľstva, záhradkové osadyTu sa uplatní zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v platnom znení. či pozemky pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce či VÚC.V prípade majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a VÚC sa, okrem zákona o pozemkových úpravách, uplatní aj špeciálny predpis – zákon č. 66/2009 Z. z. v platnom znení. Veľmi všeobecne (a teda aj s veľkou dávkou nepresnosti) môžeme povedať, že ide o osobitný spôsob realizácie zámen pozemkov, prípadne osobitný spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva. Aj Ústavný súd SR v rozhodnutí zo dňa 30. mája 2001, sp. zn. PL. ÚS 17/00, resp. Ústavný súd ČR v rozhodnutí zo dňa 27. mája 1998, sp. zn. Pl. ÚS 34/97 pripodobnili pozemkové úpravy k hromadnej dobrovoľnej zmene vlastníckych práv dotknutých vlastníkov. ...