Rok 2013 je dôležitý v dôsledku legislatívnych zmien pre pozemkové spoločenstvá (urbáre). V novembri 2012 bol predložený do NR SR návrh zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorý bol 26. marca 2013 schválený. Tento nový zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách upravuje nový spôsob a podmienky hospodárenia pozemkových spoločenstiev (urbárov). V zdaňovacom období r. 2013 existujú spoločenstvá, ktoré boli založené podľa „starého“ zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách a sú založené aj nové podľa zákona č. 97/2013 Z. z.
Spoločenstvá založené podľa predchádzajúceho zákona o pozemkových spoločenstvácha sú povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam nového zákona o pozemkových spoločenstvách do konca februára 2014. Ak spoločenstvo bez právnej subjektivity nepodá návrh na zápis do tohto termínu, zrušuje sa. Ak pozemkové spoločenstvo vypláca svojim funkcionárom odmenu za výkon funkcie, považuje sa na účely dane z príjmov za zamestnávateľa a platiteľa dane. Predmetný príjem sa považuje za príjem zo závislej činnosti. Novovzniknuté pozemkové spoločenstvo vedie účtovníctvo v súlade so zákonom o účtovníctve a zároveň je povinné sa registrovať aj na daňovom úrade.
V predchádzajúcej časti sme sa zaoberali problematikou úpravy a vzniku pozemkových spoločenstiev nového typu. V tejto časti si priblížime postavenie pozemkových spoločenstiev (urbárov), nakladanie s majetkom (nehnuteľnosťou) pozemkového spoločenstva podľa nového zákona, postavenie a práva vlastníkov, postavenie a práva pozemkového fondu, zhromaždenia spoločenstva a výboru v nadväznosti na zákon o dani z príjmov.
Vysvetlenie pojmu urbár (urbariát)
V súčasnosti sa stretávame s pojmom pozemkové spoločenstvo, ale aj s pojmom urbár, resp. urbárske spoločenstvo. Tento pojem majú často v názve pozemkové spoločenstvá.
Na území Slovenska platili už v minulosti (v Hornom Uhorsku) prísne predpisy súvisiace so zabezpečovaním riadneho a pravidelného hospodárenia v lesoch. Predmetné pravidlá sa vzťahovali aj na lesné pozemky, ktoré prešli do spoluvlastníctva roľníkov. Podľa zásady lesného zákonodarstva museli roľníci užívať a obhospodarovať lesy spoločne a pod štátnym odborným dozorom, ako to vyplýva aj z urbárskeho zákona XIX/1898. V tom čase sa organizovali urbárske spolky. Urbárske lesy slúžili obyvateľstvu ako zdroj drevnej hmoty. Často dostávali majetkové podiely v urbárskom spoločenstve aj miestni činitelia, najmä učitelia, obecný úrad a pod.
Urbárske lesy sa stali predmetom záujmu štátu v období socializmu. Socialistický štát postupne obmedzoval ťažbu v záujme vlastníkov – urbárnikov. V roku 1950 urbárske lesy prešli do rúk organizácie štátnych lesov. Uplatňovala sa zásada postupného odumierania súkromného pozemkového vlastníctva a následne zákon SNR č. 2/1958 Zb. zveril všetky lesy nachádzajúce sa na našom území do rúk štátnym organizáciám, štátnym podnikom (Štátne lesy). Niektoré užívacie práva, do výmery 50 ha, prešli do vlastníctva družstevnej organizácie (JRD). Tento právny stav trval až do vydania zákona o pôde (reštitučného pozemkového zákona) č. 229/1991 Zb., ktorý zrušil citovaný zákon SNR č. 81/1949 Zb. a umožnil reštitučnou cestou pôvodným členom urbariátu vrátiť ich podiely. Zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku sa zrušil nielen zákon č. 81/1949 Zb., ale aj zákon SNR č. 2/1958 Zb.
Zákon č. 181/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov jednoznačne vyhlásil všetky pozemky urbárskych pasienkov opäť za spoločné v podielovom spoluvlastníctve.
V súlade s potrebami praxe urbársky právny režim postupne zakotvoval prijaté zákony v zmysle ostatných reštitučných predpisov. Pre urbárske právo bol ale najdôležitejší zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového spoluvlastníctva, pozemkových úradoch a o pozemkových spoločenstvách.
Predmetný zákon reštituoval urbárske právo a právne vzťahy v jeho systéme s nadväznosťou na zachované predpisy uhorského urbárskeho práva. V zmysle reštitučného zákona oprávnenou osobou je fyzická osoba. Urbár ako spoločenstvo nemá právo na reštitúciu. Za účelom usporiadania reštitučných nárokov a vstupu do obnovených užívacích práv sa krátko po účinnosti reštitučných zákonov oprávnení urbárnici zhodli na spoločnom postupe. Poverení funkcionári, ktorí zastupovali záujmy všetkých spoluvlastníkov, požiadali o reštitúciu. Mohli však nastať prípady, že dodnes si žiadatelia o svoje vlastnícke právo uplatňujú svoje nároky, a to súdnou cestou.
V roku 1958 zabrali urbárske lesné plochy organizácie štátnych lesov, ktoré užívali urbársku lesnú pôdu, preto mali povinnosť vrátiť lesy ich majiteľom – urbárnikom. Táto povinnosť trvá doposiaľ, pretože lesné organizácie mali povinnosť starať sa o lesné plochy, až pokiaľ sa lesy nevrátia skutočným vlastníkom. Až dodnes však existujú mnohí vlastníci, ktorí nemajú doklad o vlastníctve urbárskeho lesa pre zdĺhavé súdne alebo iné konanie a listy vlastníctva budú môcť preukázať až po ich obdržaní – zatiaľ sú evidovaní ako nezistení vlastníci. V minulosti štátne lesy odovzdali vlastnícke právo ich pôvodným majiteľom. Plochy sa odovzdali prostredníctvom urbárskej organizácie. Les nebolo možné vrátiť individuálne, a to vyčlenením plochy pre člena urbariátu, preto aj dnes sa evidujú v urbároch podiely patriace neznámym vlastníkom.
Poznámka:
Pod urbárskym právom rozumieme súbor platných právnych noriem, ktoré upravujú osobitný druh pozemkovo-právnych vzťahov, ktoré sa týkajú lesného a pasienkového majetku, s prihliadnutím na spoluvlastnícky podielový režim, ktorý vznikol ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies