Povinnosti zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, voči správcovi dane

V tomto príspevku svoju pozornosť upriamime na povinnosti zamestnávateľa ktorý je platiteľom dane (ďalej aj „zamestnávateľ“, resp. „zamestnávateľ – platiteľ dane“) voči správcovi dane – daňovému úradu, vyplývajúce zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n. p. (ďalej aj „ZDP“). Zamestnávateľ má dôležitú pozíciu a plní rozhodujúce úlohy pri zdaňovaní príjmov plynúcich zamestnancom zo závislej činnosti.

Stručne k okruhu ustanovení upravujúcich povinnosti zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane

Sú obsiahnuté nielen v § 39 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n. p. (ďalej aj „ZDP“), ktorý nesie názov „Povinnosti zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane“, ale aj v ďalších ustanoveniach ZDP.

Citované ustanovenie bezprostredne nadväzuje na § 38 upravujúci ročné zúčtovanie preddavkov na daň. Na druhej strane, za § 39 nasleduje § 40, v ktorom je upravená zodpovednosť zamestnávateľa a postup zamestnávateľa, správcu dane, resp. aj daňovníka (ďalej aj „zamestnanec“) v určených prípadoch. Je potrebné však zdôrazniť, že zamestnávateľovi – platiteľovi dane vyplývajú povinnosti aj z ďalších ustanovení ZDP – § 35 až § 37, ako aj z § 49a ZDP.

Pozrime sa na tieto povinnosti (čiastočne) z chronologického hľadiska, a to od nástupu zamestnanca do zamestnania.

1. Splnenie registračnej, resp. oznamovacej povinnosti

Ak konkrétna právnická alebo fyzická osoba prijme zamestnanca (a predtým nikoho nezamestnávala, čiže ide o prvého zamestnanca), stáva sa zamestnávateľom – platiteľom dane a musí mať na zreteli splnenie registračnej povinnosti podľa § 49a ods. 3 ZDP.

V zmysle cit. ustanovenia fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa § 49a ods. 1 ZDP (z dôvodu získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie), resp. ods. 2 (z dôvodu začatia vykonávania inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenajatia nehnuteľnosti – okrem pozemku) je povinná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane – žiadosť sa predkladá na tlačive určenom MF SR.

Správca dane v súlade s § 67 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „daňový poriadok“, resp. „DP“) preverí údaje uvedené v žiadosti o registráciu a v prílohách podľa ods. 3 (v DP je len odkaz na niektoré zákony, napr. na ZDP) predložených daňovým subjektom a ak má pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, vyzve daňový subjekt, aby v určenej lehote údaje bližšie vysvetlil, zmenil alebo doplnil. Ak daňový subjekt vyhovie výzve správcu dane v určenej lehote a v požadovanom rozsahu, považuje sa žiadosť o registráciu za podanú v deň pôvodného podania. Pokiaľ však výzve nevyhovie, správca dane rozhodnutím žiadosť o registráciu zamietne, ak DP neustanovuje inak. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Správca dane zaregistruje daňový subjekt v lehote do 30 dní od podania žiadosti o registráciu alebo odo dňa odstránenia nedostatkov podania, ak spĺňa podmienky na registráciu podľa tohto zákona a osobitných predpisov.

Správca dane daňovému subjektu – zamestnávateľovi pridelí daňové identifikačné číslo (DIČ) a vydá mu osvedčenie o registrácii.

Daňový subjekt možno zaregistrovať aj z úradnej moci, najmä ak daňový subjekt nesplnil registračnú povinnosť ani na základe výzvy. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o registrácii správca dane doručí daňovému subjektu osvedčenie o registrácii.

Nesplnenie registračnej povinnosti v ustanovenej lehote sa však považuje za správy delikt (§ 154 DP), za ktorý správca dane uloží pokutu v súlade s § 155 ods. 1 písm. c) DP od 60 eur do 20 000 eur.

2. Vedenie mzdových listov a výplatných listín