Obsah:
Daňovník
1. Kategória vozidla
2. Základ dane
3. Dátum prvej evidencie vozidla (rok výroby vozidla)
4. Doba použitia vozidla na pracovnej ceste s ohľadom na vznik a zánik daňovej povinnosti
Pomerná časť dane
Daňové priznanie
Predpokladaná daň
Porovnanie rozdielov úpravy ročnej sadzby dane na účely výpočtu dane a predpokladanej dane
Daňovník
Zamestnanec v zákone o dani z motorových vozidiel nie je uvedený ako samostatný daňovník. Ale predsa sa s pojmom zamestnanec môžeme stretnúť v súvislosti so samostatne vymedzeným daňovníkom, a to zamestnávateľom.
Jedným z daňovníkov v § 3 zákona č. 361/2014 Z. z. (ďalej len „zákon o dani z motorových vozidiel“) je aj zamestnávateľ (fyzická osoba alebo právnická osoba) za podmienok tam ustanovených.
To, že ide o daňovníka – zamestnávateľa, vyplýva z členenia zákonného vymedzenia osoby daňovníka podľa „vzťahu“ k vozidlu.
Daňovníkom podľa § 3 zákona o dani z motorových vozidiel je vždy fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je ďalej bližšie určená podľa „vzťahu“ k vozidlu podporeného dokladmi k vozidlu.
Fyzická osoba alebo právnická osoba je tak následne identifikovaná v „polohe“:
- držiteľa, keďže v dokladoch vozidla je zapísaná ako držiteľ vozidla [§ 3 písm. a)],
- držiteľa, keďže v dokladoch vozidla má zapísanú ako držiteľa organizačnú zložku [§ 3 písm. b)],
- užívateľa, keďže v dokladoch vozidla je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zomrela, bola zrušená alebo zanikla [§ 3 písm. c)],
- užívateľa, keďže v dokladoch vozidla je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá vozidlo nepoužíva na podnikanie [§ 3 písm. d)],
- zamestnávateľa, keďže vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie [§ 3 písm. e)].
Podľa vyššie uvedeného je teda osoba daňovníka v polohe zamestnávateľa vždy fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na to, aby mohla byť takto posudzovaná, musí spĺňať podmienky ustanovené priamo v už citovanom § 3 písm. e) zákona o dani z motorových vozidiel. Zamestnávateľ je daňovníkom vtedy, ak za použitie vozidla zamestnancom na pracovnej ceste, na ktorú dal súhlas, vypláca cestovné náhrady.
Ďalšia podmienka obsiahnutá v predmetnom ustanovení, ktorá musí byť splnená, uvádza, že použité vozidlo na pracovnej ceste sa nepoužíva na podnikanie.
Podmienka nepoužívania vozidla na podnikanie (toho, ktoré sa používa na pracovnej ceste) zodpovedá zásade zdaňovania jedného predmetu dane v jednom zdaňovacom období (kalendárnom roku) iba raz, t. j. najviac po dobu 12 kalendárnych mesiacov.
Nepoužívanie vozidla na podnikanie v čase jeho použitia na pracovnej ceste znamená, že vozidlo, ktoré zamestnanec na pracovnú cestu použije, nie je predmetom dane z motorových vozidiel:
- u tohto zamestnanca; ak ide o vozidlo, v dokladoch ktorého je tento zamestnanec uvedený ako držiteľ [sám vykonáva podnikateľskú činnosť alebo vozidlo prenajíma (zapožičiava) v rámci podnikateľskej činnosti inej osobe na podnikanie], alebo
- u inej osoby, ktorá je v dokladoch vozidla zapísaná ako držiteľ a používa toto vozidlo na podnikanie sama alebo toto vozidlo prenajíma inej osobe na podnikanie.
Príklad č. 1
Zamestnanec použije na pracovnú cestu so súhlasom zamestnávateľa vozidlo, v dokladoch ktorého je zapísaný ako držiteľ jeho brat. Brat toto vozidlo nepoužíva na podnikanie a ani ho na tento účel neprenajíma inej osobe. Zamestnávateľ za použitie tohto vozidla na pracovnej ceste vyplatí cestovné náhrady. Je určite daňovníkom zamestnávateľ?
V tomto prípade daňovníkom dane z motorových vozidiel je zamestnávateľ, keďže použité vozidlo zamestnancom na pracovnej ceste (i keď tento nie je zapísaný v dokladoch vozidla ako držiteľ) spĺňa podmienku nepoužívania na podnikanie. Podľa zadania príkladu totiž brat zamestnanca nepoužíva vozidlo na podnikanie.
Príklad č. 2
Zamestnanec vyslaný so súhlasom zamestnávateľa na pracovnú cestu použije vozidlo, ktoré má tento zamestnanec obstarané na základe zmluvy s predkupným právom (finančný lízing, v dokladoch vozidla je uvedená lízingová spoločnosť). Zamestnanec nie je podnikateľ. Za použitie vozidla na pracovnej ceste zamestnávateľ preplatí tomuto zamestnancovi cestovné náhrady. Kto je daňovníkom v tomto prípade?
V tomto prípade ide o vozidlo, ktorého držiteľom v dokladoch vozidla je zapísaná lízingová spoločnosť. Vzhľadom na to, že vozidlo má zamestnanec obstarané na základe zmluvy o prenájme s predkupným právom a zamestnanec nie je podnikateľ, nie je daňovníkom ani zamestnanec, ani lízingová spoločnosť. Daňovníkom v tomto prípade je zamestnávateľ, keďže vypláca cestovné náhrady za vozidlo, ktoré sa nepoužíva na podnikanie.
Príklad č. 3
Zamestnanec je zamestnaný u dvoch zamestnávateľov súčasne. V jednom mesiaci bol vyslaný na pracovnú cestu aj jedným zamestnávateľom, aj druhým zamestnávateľom vždy v iné dni, pričom použil na pracovnú cestu vlastné vozidlo. Kto je daňovníkom? Zamestnanec alebo iná osoba (podľa zápisu držiteľa v dokladoch vozidla, vozidlo nie je používané na podnikanie), alebo obaja zamestnávatelia, alebo iba jeden z nich?
Tento príklad jednoznačne potvrdzuje v polohe ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies