Postup obce pri uplatňovaní § 5 Občianskeho zákonníka

Všeobecná charakteristika, vymedzenie základných pojmov

Zákonom č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola Článkom III. tohto zákona upravená aj zmena zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) v z. n. p. (ďalej len „OZ“), a to konkrétne § 5 OZ, kde sa slová „príslušnom orgáne štátnej správy“ nahradili slovom „obci“ a slovo „ten“ sa nahradilo slovom „obec“. Zdanlivo kozmetické zmeny dvoch slov priniesli prelom do právomoci samospráv. Tento zákon nadobudol účinnosť od 01. 01. 2004.

Znenie ust. § 5 Občianskeho zákonníka je v súčasnosti nasledovné: „Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.“

Napodiv jednoduché, stručné a zrozumiteľné ustanovenie je zaradené v prvej časti OZ (všeobecné ustanovenia) a jeho prvej hlave (občianskoprávne vzťahy a ich ochrana).

Uvedené ustanovenie však vo svojej stručnosti a zreteľnosti narobilo množstvo najmä aplikačných problémov a dá sa neskromne povedať, že práve toto ustanovenie OZ prinieslo obciam (v celom ďalšom texte, tam, kde sa uvádza obec, platí, že ide zároveň o mesto) zreteľné navýšenia ich agendy, ktorej riešenie často zostáva na pleciach starostov (v celom ďalšom texte, tam, kde sa uvádza starosta, platí, že ide zároveň o primátora) obcí, pretože práve na menších obciach chýba odborne vyškolený aparát. Nie je preto vôbec neobvyklé, že obce sa bránia vstupovať do tejto pre nich novej a neznámej problematiky, odkazujú navrhovateľov na súd alebo ich podania podľa § 5 OZ odstupujú na iné orgány.

Už pri zaraďovaní ust. § 5 OZ sa vyskytujú teoreticko-právne problémy – obvykle býva zaraďovaný do sféry ochrany subjektívnych práv. Skutkovým základom pre rozhodnutie obce je posledný pokojný stav, ktorý existoval pred zrejmým zásahom. Obec zisťuje a rieši pri návrhu v zmysle § 5 OZ skutkové otázky, nie otázky právne.

Cieľom tohto článku je priniesť nové informácie pre zamestnancov samospráv, prezentovať praktické skúsenosti pri uplatňovaní ust. § 5 pre obce tak, aby toto ustanovenie nebolo iba strašiakom a stalo sa pevným základom v rozhodovaní samosprávy.

Pokojný stav

Definovať, čo je pokojný stav, je značne komplikované, ale je možné povedať, že pokojný stav môže byť chápaný ako stav, ktorý nie je nikým rušený, aj ako stav, ktorý nikoho neruší.

Český právny teoretik prof. Viktor Knapp sa pokúsil definovať tento stav ako „stav, ktorý nikto nevníma na svoju ujmu“. Súčasne môže existovať aj nepokojný stav, ten Knapp charakterizuje ako stav, proti ktorému je prípustná svojpomoc.

V prvom rade si je potrebné uvedomiť, že obec, teda starosta obce či ním poverený zamestnanec sa nezaoberá otázkou, či bol zásah do pokojného stavu v súlade s právom, alebo naopak, v rozpore s ním. Zisťuje sa iba, ...