K podmienkam prípustnosti mimoriadneho dovolania

Mgr. Róbert JAKUBÁČ 
externý doktorand na Katedre občianskeho práva
Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika,
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 

JAKUBÁČ, R.: K podmienkam prípustnosti mimoriadneho dovolania; Justičná revue, 66, 2014, č. 2, s. 181 – 190. 

„Otázku přípustnosti opravných prostředků bude nutno vůbec při každé příští reformě revidovati a bedlivě uvážiti.“ 

Václav HoraHORA, V.: Civilní řád soudní na Slovensku (vybrané části z Uher. Civ. ř. s. Čl. zák. I. 1911) se zřetelem k Civ. ř. s. v zemích českých a pracím sjednocavacím; Bratislava, 1922, s. 99. 

Úvod 

Právny inštitút mimoriadneho dovolania, v podobe v akej ho poznáme dnes, má pravdepodobne pred sebou v našom právnom poriadku už len krátku životnosť (prinajmenšom v oblasti civilného sporového konania).Pozri napríklad rozhovor s doc. JUDr. Marekom Števčekom, PhD. – Zefektívnenie civilného procesu je možné iba na základe zmeny od začiatku; Bulletin slovenskej advokácie, 2013, č. 3, s. 2. Napriek v naznačenom zmysle zrejme spečatenému osudu tohto právneho inštitútu je potrebné venovať mu ešte určitú pozornosť a sledovať interpretáciu ustanovení § 243e a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keďže „právo sa tvorí v malých zápasoch medzi žalobcom a odporcom,“ALDERMAN, E. – KENNEDY, C.: Na našu obranu. Listina práv v praxi; Bratislava: Slovenský výbor Európskej kultúrnej nadácie 1997, s. 10. Aj v podmienkach kontinentálneho právneho systému sa stáva čoraz zreteľnejším, že právo sa „tvorí“, resp. „dotvára“ v rozhodnutiach súdov, ktorými súdy rozhodujú „malé spory medzi žalobcom a žalovaným“; veľavravný je ostatne názov práce HEVESI, I.: A JOGALKOTÓ JUDIKATURA ÉS A FELEK (t. j. PRÁVOTVORNÁ JUDIKATÚRA A STRANY /SPORU/); Budapešť, 1907. a eventuálne aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. 

Podnet na ďalšie úvahy (a kontroverzie) v súvislosti s inštitútom mimoriadneho dovolania predstavuje nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. 2. 2013, sp. zn. III. ÚS 307/2012, ktorý neunikol pozornosti odbornej verejnosti.Predmetný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky bol publikovaný na internetovej stránke „www.najprávo.sk“ s priradenou právnou vetou. Tento nález možno označiť za jeden z viacerých príspevkov Ústavného súdu Slovenskej republiky do diskusie, ktorá mala byť (teoreticky) na dlhšiu dobu uzavretá stanoviskom občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k zjednoteniu výkladu § 243e ods. 1 O. s. p., ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod poradovým (publikačným) číslom R 36/2008 (ďalej aj len „stanovisko R 36/2008“), t. j. do diskusie, či je účastník občianskeho súdneho konania (ďalej len „účastník konania“) povinný vyčerpať ostatné opravné prostriedky proti rozhodnutiu súdu skôr, ako generálny prokurátor podá na základe jeho podnetu mimoriadne dovolanie. Samotný nález Ústavného súdu ...